Seiko Baby Alpinist 2020: Patrí vlastne k legitímnemu odkazu Alpinistov?

Tagy: Recenzie | Seiko | Klasické | Tradičné

Agáta Vřeská | 24.11.2020 | 5 MIN

Túto šablónu u Seika dobre poznáme: obnovia nejaký kultový model a snažia sa z toho vyžmýkať čo najviac. A my, „všetkočojeodseikajedobré“ fanúšikovia mu vždy nakoniec skočíme na lep. A ešte radi. U Baby Alpinistov ale Seiko možno šliaplo na příliš citlivé miesto.

Alebo?

Bez kompasu to nemôže byť Alpinista

Akonáhle boli Seiko Prospex Land SPB155/157/159 predstavené, začali sa prezývať „Baby Alpinist“. Dôvod je celkom zrejmý. Vizuálne naviazali na Seiko Alpinisty z kraja roku 2020. Zmenšil sa ale priemer púzdra, odobrala sa vnútorná otočná luneta, druhá korunka a zmizol i kyklop. Celkové prečistenie nie je vôbec márne, otázka je, ako moc ostalo z legitímneho odkazu Seiko Alpinist.

Presne tento „problém“ sa začal vehementne riešiť na fanúšikovských fórach. Mohli ste    započuť argumenty ako „bez kompasu to nemôžu byť Alpinisti“. Poďme teda trochu detailnejšie prebrať, ako si Seiko Prospex Land Alpinist v baby verzii stoja.

Zmenilo sa skutočne veľa, ale nie dosť, aby sme mohli Baby Alpinisty vytrhnúť z rodinných koreňov týchto poľných hodinek. Na prvý pohľad je vidieť chýbajúca kompasová luneta, ktorá sa ovládala druhou korunkou na štvorke. Práve tá bola vždy jedným z bezpečne rozoznateľných znakov. I keď…

Dnes oslavovaný základný design Alpinistov prišiel v roku 1995, označovaný ako Red Alpinist podľa červeného nápisu na číselníku. Na popularite nabrala obnovená varianta SARB z roku 2006 a konečne nová Prospexovská podoba z roku 2020, zachovávajúca väčšinu designových prvkov.

21.2.2021 - Agáta Vřeská
História Seiko Alpinist: hodiniek, ktoré sa záhadne stali legendou

Ale v skutočnosti história Alpinistov začala v 60. rokoch a – bez otočnej lunety. Bez katedrálnych ručičiek. Bez mandľovej zelenej. Boli to hodinky stavané pre skutočných horalov, objaviteľov, alpinistov. Držať sa zaryto stále rovnakého designu bez akýchkoľvek zmien je slepá ulička. Seiko to vie a tiež vie, že mnoho nadšencov to bude vnímať rovnako.

Odobratý kompas, ktorý, priznajme si, bol pre väčšinu z nás rovnako len okrasný prvok s historickým odkazom, umožnil zmenšit púzdro. Ani aktuálny model Seiko Alpinist Prospex (SPB117/119/121/123) nebol s priemerom 39,5 mm žiadny velikán. Baby verzia sa však dostáva na 38 mm s rozmerom lug to lug 46,4 mm a výškou 12,9 mm. Krásny pocit pre tých, ktorí sa u mnohých Prospex modelov trápia pre svoje menšie zápästie.

Seiko Prospex Alpinist SPB121 a Seiko Prospex Baby Alpinist SPB155.

Príjemná nositeľnosť tu naberá pravého významu týchto slov. Zachovaný bol zároveň tvar, a neubránim sa (a iste nebudem ani prvý) miernej asociácie na rolexovského Explorera. Púzdro i luneta je upravená do vysokého lesku. O jeho rýdzu nepoškvrnenosť mám jednako obavy, pokiaľ sa Alpinisty rozhodnete vziať na skutočné terénne prieskumy. Kartáčovanie nájdeme iba            na čelnej strane nožiček. Celkove je púzdro stavané robustne, s perfektným finišom.

Púzdro má veľmi ladné zaoblenie. A napriek tomu nie je pochýb o prospexovskej robustnosti.

Hoci zmizla ochrana korunky, ostáva aj naďalej šrobovacia. Rovnako ako dienko a hoci sa nebavíme o potápkach, prospexovskému zaradeniu nerobí s 200 metrovou vodeodolnosťou hanbu.

Dienko má čiastočný priehľad na strojček. Ten je spoločný pre najnovšiu verziu Alpinistov ako aj pre baby variantu. Pohyb 6R35 je samozrejme domáci japonský strojček, ktorý nájdeme u strednej a vyššej kategórie radu Prospexov a Presage. Predstavený bol v roku 2019 ako pokračovateľ známého 6R15. Od tej doby sa objavil v nových Sumoch, limitke Presage "Crown Chronograph" alebo práve Alpinistoch. Nie je mu prakticky čo vytknúť. Automatu so 70 hodinovou rezervou chodu, 24 kameňmi a 3 Hz frekvenciou nechýba ani hacking či manuálny náťah.

Šrobovacie dienko je s priehľadom na in-house strojček 6R35.

Rotor je zdobený tokijskými pruhmi (áno, vyzerajú ako ženevské :)). Ďalších okázalostí sa nedočkáme, ale u športových hodinek (a Seika obzvlášť) to ani neočakávam.

A kde je mandľovo zelená?

Hoci práve číselníky sú jasným odkazom na klasické Alpinisty, doznali výrazných zmien.

Nezmenené ostali katedrálne ručičky spolu s bohatou luminiscenciou. U všetkých variánt je – pre mňa osobne podarený – detail červene (do oranžova?) zakončenej sekundovky. Snáď trocha nostalgie na Red Alpinisty? Možno. Ale bez tohoto dynamického prvku by im naozaj niečo chýbalo.

Nezmenil sa ani font arabských číslic alebo tvar indexov. Avšak už nie sú lepené, ale tlačené   v zlatavom odtieni, ktorý má evokovať istú patinu. U tejto zmeny som si pôvodne nebol    vôbec istý, či to bol krok správnym smerom. Ale designéri si určite odskúšali ísť oboma smermi a je pravdou, že Alpinistom s matným číselníkom by plastické kovové indexy nemuseli vôbec pristať.

Podobne ako veľký kyklop, ktorého sa pre tentokrát zriekli. Dátumovka je u všetkých variánt na čiernom podklade s bielym písmom a zlatavým ohraničením. Tu nemám prečo bedákať, tmavý podklad Alpinistom svedčí.

Dostávame sa k farbám číselníkov. Všetky tri varianty – zelená, modrá a čierna – majú pieskovaný povrch a stupňované sfarbenie s tmavým prechodom k okrajom. Je to u Alpinistov niečo úplne nové, trochu to evokuje istú inšpiráciu v hravých modeloch Seiko Presage.     Zvláštna kombinácia je originálna, nepodliezavá, ale okamžite zaujme. Či v dobrom, bude asi veľmi individuálne. Ale mne sa táto nová vizáž dostala pod kožu.

Ručičky sú v oceľovej, alebo u zelenej varianty zlatej farby a ladia s plastickým logom SEIKO.

Snáď vo všetkých detailoch číselníku je potom cítiť príjemný retro nádych, ktorý k Alpinistom patrí. A napadá mi, že i preto sú vlastne tak obľúbené.

A napriek tomu sa im dá niečo vytknúť

Osobne sa prikláňam k tomu, že je to ďalšia vetva Alpinistov, akých už má tento horal za svoju existenciu niekoľko. Jednoduchší číselník bez kompasu mi vôbec nevadí, možno skôr naopak. A designovo v nich stále vidím kus historického odkazu. Jedna vec sa ale k doplneniu nabáda.

Keď sa pozerám na Seiko Alpinist z kraja roku 2020 alebo staršie, všetky sú také…     dospelácky vážne. Nechýba im športový duch, ale súčasne vďaka svojmu ľahko vintage vzhľadu evokujú trocha toho pôvodného snobstva.

Spomínam si, ako sa o zelenej variante „Red Alpinist“ ich designér vyjadril v zmysle, že mal    na mysli „istú noblesu záľub anglických gentlemanov“. A nepremietlo sa to podľa mňa len do olivovo zelenej, ale celého konceptu alpinistického designu.

U baby Alpinistov síce zostal odtieň patiny na indexoch, ale ich tlačená podoba, pieskovaný číselník, farebné prechody, drobnejší rozmer… To všetko k sebe krásne pasuje, ale je v tom istá hravosť, prejavujúca sa na úkor pôvodnej elegancie. Chýba tomu vážnejšia varianta pre nás, čo sme trochu upätejší...

Spočítané podčiarknuté, tento nový pokračovateľ rodiny Alpinistov je príjemnou a vítanou zmenou. Milujem snahu Seika ísť stále dopredu, inovovať, nespať. Nech už je za tým skutočná vášeň alebo iba predajná snaha.

Stále v nich vidím alpinistický odkaz, ale neskutočne ma bavia nové smery, ktorými se ešte  môžu vydať. Nemyslím síce, že sa stanú kultovou záležitosťou. Toto privilégium už bolo zabrané pred viac než dvadsiatimi rokmi… Ale Baby Alpinisty sú tu, teraz a vďaka svojmu nenásilnému športovému designu pripravené pre každodenné objavovanie.

Foto: Robin Húska, Hodinky-365