Ako mi smart hodinky pomohli ubehnúť 100 km, ale aj skončiť v nemocnici

Tagy: Správy | Inteligentné

Matěj Urbaczka | 27.8.2020 | 6 MIN

Keď chce človek byť v niečom dobrý, musí pre to vedieť všeličo obetovať. Hodiny usilovného tréningu, mnoho potu aj krvi a čo sa týka výbavy, tak aj nejaké to euro. Napríklad do smart hodiniek, bez ktorých si úprimne nedokážem predstaviť už ani minútu (áno, chodím s nimi aj do postele). Príbeh o tom, ako mi smart hodinky pomáhajú na vrchol, ale zlým používaním ma dostali aj do nemocnice...

Ako to všetko začalo...

K behaniu som sa dostal okľukou cez pár ďalších športov, ako napríklad cyklistika, florbal alebo hokejbal. Až na cyklistiku som nikde nevydržal príliš dlho a potom, čo som skončil s posledným kolektívnym športom, som si vravel, že už asi nikdy nebudem robiť nič na vrcholovej úrovni… No, každý máme občas nejaké sny, ktoré si chceme splniť. Napríklad sen môjho otca bol ubehnúť maratón. Preto sa do toho pustil a ja so svojou žalostnou fyzičkou som začal trénovať s ním. Nakoniec to bola taká sranda, že sme pri tom obaja zostali až doteraz a pri maratóne sa to nezastavilo…

Už od samotného začiatku môjho bežeckého športového života to so mnou nebolo vôbec jednoduché. Bol som tak trocha rebel a diletant, čo sa týka akejkoľvek športovej ukáznenosti. Zakaždým som si vravel, že „to tam nejak vlezie a dopadne to dobre“. Všetky tréningy som sa snažil behať na maximum, s maximálnym úsilím, ktoré mi vlastne škodilo. Preto ma to ani toľko nebavilo. Koho by asi bavilo hrozne sa drieť a nevidieť žiadny progres…

Po roku trénovania sa rodičia rozhodli, že mi obstarajú prvé športové hodinky s GPS a s online tréningovým denníkom. Bohužiaľ, písať si všetky tréningové aktivity do excelu bolo nad moje sily… Nie, nebolo, len som bol lenivý si k tomu sadnúť a spísať to asi ako väčšina ľudí. Viacmenej, otec už nejakú dobu vlastnil hodinky s GPS a ja som sa veľmi tešil, až ich budem mať tiež. Bola to taká tá správna „detská“ radosť. Dodnes mám názor, že pokiaľ by som tieto hodinky nedostal, tak neskončím asi úplne najlepšie...

Môj prvý model „múdrych“ hodiniek sa volal Garmin Forerunner 310XT a musím povedať, že na tú dobu to bol hi-tech model. Jeden z prvých modelov hodiniek, ktorý mal výdrž batérie so zapnutou GPS so zaznamenávaním každú sekundu okolo 20 hodín a takmer prvé hodinky, ktoré mali aktivitu plávanie v otvorenej vode. Bola to pecka. Konečne som presne vedel týždenné objemy kilometrov a neprekračoval predpísané tempo, aby som sa „neodpálil“ príliš rýchlym behom, ako sa mi často stávalo.

Moje prvé "múdre" hodinky

Za tú dobu už prešli smart hodinky značnú diaľku, čo sa týka funkcií, tak aj vzhľadu. Poďme sa teda pozrieť na to, čo nielen mne ponúkajú smart hodinky dnes, a ako s nimi vyzerá môj klasický deň.

Prečo ich vlastne nosím a moc nedávam dolu?

Je to jednoduché: hodinky mi pomáhajú pri každom kroku ďalej. Nech už je ten krok v meste, na horách alebo kdekoľvek inde. Všetky hodnoty, ktoré sledujú mi pomáhajú zdolávať tie najťažšie preteky a vzdialenosti (niekedy aj cez 100 km). Hodinky predpovedajú, či trénujem správne, alebo by som mal niečo zmeniť. Človek môže meniť správanie, ale základné hodnoty nikdy neoklame, a preto sú hodinky mojim večným parťákom, ktorý vždy vie, ako sa cítim.

Perun Skymaraton 2019

Okrem toho, že hodinky plnia funkciu môjho trénera a so zveličením aj doktora, tak majú veľký motivačný faktor. Nech už sa nazýva platforma akokoľvek – Strava, Endomondo, Garmin, všetko to sú vlastne sociálne siete pre športovcov, na ktorých sa človek môže s ostatnými porovnávať a pochváliť sa tréningom, ktorý stál za to. Je to jeden z faktorov motivácie, kedy sa teším na nahratie každého tréningu, pretože ja môžem byť motiváciou pre druhých a veľa ľudí môže byť motivácia pre mňa (a predsa, keď už som si ich kúpil, tak ich musím využiť naplno, no nie?). Poďme teda prejsť na to, ako vyzerá taký obyčajný deň so smart hodinkami na mojom zápästí.

Ráno, keď ma budík vyháňa na prvú predpracovnú fázu tréningu, tak skontrolujem, či to má vôbec zmysel. To znamená, že pozriem na ranný ukazovateľ tepovej frekvencie a zistím, či sa pohybujem okolo svojich zvyčajných hodnôt. Od tohto roku sa snažím ráno kontrolovať aj hodnoty z pulzného oxymetra, ktorý našiel v hodinkách miesto ešte len od roku 2019. Pokiaľ som v poriadku a prejdem prvými „testami“, nasledujú raňajky a vybieham do práce. (Motivácia je dvojnásobná – keby som sa flákal, tak nestihnem byť v práci načas :-).) Po dobehnutí samozrejme pozriem na základné ukazovatele, ktoré mi hodinky „vypľujú“. Kilometráž, priemerné tempo, tep… Nie je od veci sa tiež pozrieť na dynamiku behu, ktorá zahrňuje kadenciu a pokiaľ človek nosí aj hrudný pás na snímanie tepovej frekvencie, tak aj DKZ (doba kontaktu so zemou).

Keďže v Ostrave moc kopcov nie je a moja cesta vedie po rovnej cyklotrase, snažím sa ráno bežať na tepovú frekvenciu okolo 135 bpm, čo znamená aeróbna, ľahká záťaž (nie je sa čomu čudovať, keď človek ešte takmer spí, ťažko sa behá rýchlejšie). Musím uznať, že som si zvykol i na hudbu v hodinkách, ktorú ponúka už veľa značiek (Suunto, Garmin, Xiaomi…). Človek nemusí riešiť mobil a dráty okolo tela, čo je rozhodne príjemné. V práci pri sebe nemávam telefón, a tak všetko dôležité riešim cez smart notifikácie priamo v hodinkách a prednastavené správy (jediná výnimka je, keby volala kráľovna alebo šéf).

Ihneď po práci začína ďalšia fáza tréningu, kedy bežím späť 13 km domov. Opäť kontrolujem základné údaje v hodinkách a potom sa už venujem vyhodnoteniu na Garmin Connecte. Tieto dni používam model Forerunner 945 (keby vás zaujímalo, čo dokážu, tak mrknite na recenziu Forerunner 945). Je veľmi dôležité sledovať svoj stav tréningu a zišťovať každý deň, či tréning pokračuje správnym smerom, alebo vedie do slepej uličky. To všetko nám dokážu povedať štatistiky ako v hodinkách, tak neskôr v aplikácii.

To čo tu píšem je možno podnetné, ale má to zmysel? Pomôže mi to vyhnúť sa nemocnici?

Bolo by asi fajn povedať takú základnú poučku. Hodinky za nás nikdy nebudú behať a myslieť na 100 %. Môžu nás upozorniť na blížiacu sa pohromu, na to, že máme vysoký tep a že nás za chvíľu trafí šľak. Alebo na to, že sa máme napiť či najesť. Ale posledný článok skladačky vždy tvoríme my – ľudia. A preto je dôležité mať hlavu na krku v každej situácii.

Určite si spomeniete, keď som písal, že som býval tak trochu rebel a diletant. Raz som na to celkom doplatil… V roku 2016, posledný víkend v máji, sa konal môj obľúbený pretek, kde sme chodili pravidelne. Bol som trocha unavený z minulého víkendu, kedy som bežal 50km pretek v Prahe, ale mladosť a hlúposť idú niekedy ťažko poraziť. Takže som sa vydal opäť na viac než 50km trať s myšlienkami na najvyššie priečky. Postupne mi začalo dochádzať, že doma mi je pás na meranie tepu k ničomu a že v takej chvíli ho mám mať na sebe. Vtedy ešte nebol úplný štandard, že by hodinky mali snímač tepovej frekvencie na zápästí (nosil som Garmin Fenix 3).

Po asi 30 km v teréne za dve a pol hodiny mi došlo, že som bol trošku rýchlejší, než som mal byť a že som si mal všímať aspoň okamžitého a priemerného tempa. Nič z toho sa nestalo, a preto som začal namiesto behu chodiť a tesne pred 40. kilometrom mi telo úplne „vyplo“. Ako keby ste zhasli svetlo. Takto som vyhasol v tú chvíľu aj ja. Úprimne, moc si z toho nepamätám. Prebudil som sa vo vsetínskej nemocnici a cítil som sa celkom mizerne. Bolo to diagnostikované ako úplné vyčerpanie organizmu (jediné plus bolo to, že som konečne prvýkrát v živote dosiahol tepovej frekvencie pod 40 :-)).

Hodinky boli po celú dobu na ruke a keby som ich správne používal a nemal ich tam len ako ozdobu, tak by sa to stať nemuselo. Je to presne ten prípad, kedy človek musí uvažovať nad dátami, ktoré mu hodinky ponúkajú a podľa toho spomaliť, alebo zastaviť úplne. Ja som to neurobil a opäť som po nejakej dobe videl sanitku zvnútra.

Summa summarum

Častokrát počúvam také už skoro príslovie: „Športom ku zdraviu, alebo k trvalej invalidite...“ Niekedy je tá hranica medzi úspechom a úplným zlyhaním veľmi tenká a práve preto používam zariadenie, ktoré mi môže pomôcť, ako už fyzicky alebo psychicky k tomu, aby som bol stále na tej pozitívnej strane.
Nie je to len o vrcholovom športe, ako si po prečítaní môžete myslieť. Hodinky umožnia komukoľvek, kto začína, lepší a hladší štart. Nech už chcem schudnúť a potrebujem vedieť, akú mám tepovú frekvenciu alebo sa chystám ubehnúť maratón a potrebujem všetky možné dáta, aby som toho bol schopný...

Chamonix - UTMB 2019

Každoročné sústredenie v tatrách 2019