Pánske klasickéPánske
Dámske klasickéDámske
Inteligentné hodinkySmart
Značky
Ostatné
Tagy: O značke | Swatch | Klasické | Fashion | Tradičné
Eduard Tomas | 22.3.2021 | 7 MIN
Mnohí istotne aspoň raz počuli o slávnej značke hodiniek Swatch. Možno niektorí poznajú aj pána Hayeka ako jedného zo záchrancov celej hodinárskej branže v Švajčiarsku. Ale aj tí najväčší hodinkoví entuziasti často nepoznajú celý príbeh tohto pozoruhodného výrobcu hodiniek. Pozrime sa spoločne na všetko od začiatku.
V roku 1735 otvoril Jehan-Jacques Blancpain na druhom poschodí vlastného domu hodinársku dielňu a zaregistroval sa ako hodinár vo svojom rodnom mestečku Villeret. Založil tak najstaršiu dodnes existujúcu značku hodiniek na svete. Nazval ju podľa seba Blancpain a po dobu takmer ďalších 200 rokov úspechov aj neúspechov zostala v rodinných rukách. Keby to tak zostalo, možno by som nakoniec nepísal ani tento článok.
Blancpain založil svoju dielňu na poschodí vlastného domu. V rodinných rukách zostala spoločnosť po 7 generácií. Dodnes sa môže pochváliť titulom najstaršej hodinárskej značky na svete.
Presne 40 rokov po Blancpainovi otvoril svoju parížsku dielňu Abraham-Louis Breguet, dnes už legenda remesla, ktorá má na svedomí aj také inovácie ako tourbillon. Stal sa celebritou už počas svojho života, jeho diela obdivoval dokonca aj samotný francúzsky kráľovský pár.
Jedným z najslávnejších kúskov z jeho dielne sú hodinky Breguet č. 160, ktoré pre kráľovnú Máriu Antoinettu nechal zhotoviť jej priateľ, a pravdepodobne aj milenec, švédsky gróf Hans Axel von Fersen. Unikátne sú počtom komplikácií, je ich 23 a dodnes ide o piate najkomplikovanejšie mechanické hodinky na svete. Zaujímavý a pokrokový je aj číselník vyrobený zo skla, teda je možné cez neho pozorovať strojček. Údajne s týmto nápadom prišla sama kráľovná. Spomínané veľdielo dokončil však až Breguetov syn, a to roku 1827, teda 34 rokov po Márinej smrti.
Breguet No. 160, známe ako Marie-Antoinette, patria medzi najkomplikovanejšie hodinky na svete. V roku 2004 vyzval N. Hayek hodinára Bregueta, aby vytvorili presnú repliku. Zdroj: Breguet.com
Prečo ale hovorím o Blancpainovi a Breguetovi? Článok mal byť predsa o histórii značky, ktorá vznikla o viac než dve storočia neskôr, aby som bol presný v roku 1983. Avšak nie je to len moja domnienka, že veľká časť úspechu, mohli by sme povedať aj zásluh, Swatch spočíva v celom koncerne Swatch Group. Do neho patrí práve Blancpain a Breguet, ale aj Omega, Jaeger-LeCoultre, Tissot, Certina a ďalší.
Rád používam analógiu s Volkswagenom. Rôzne značky zo skupiny používajú navzájom niektoré spoločné komponenty. Zároveň si však zachovávajú svoju identitu a firemnú ideológiu. Tiež všeobecne platí, že čím vyššie v rámci hierarchie spolku daný výrobca je, tým viac z auta (v našom prípade z hodiniek) je vlastnej produkcie. Áno, Swatch je teda iba mladíkom vo svete hodinárčiny, avšak jeho subsidiárni výrobcovia by mohli čo to rozprávať aj najstarším z nás.
Ako sa Hayekovi podarilo takmer z ničoho vytvoriť najväčšie hodinkové impérium na svete? Najskôr sa musíme zamerať na stav švajčiarskej hodinárskej produkcie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, a síce z dôvodu, že zrovna prebiehala takzvaná quartzová kríza.
Všetko začalo, hoci najskôr nenápadne, keď na Prvý sviatok vianočný 1969 prišla doposiaľ menej známa japonská značka Seiko na trh so svojím modelom Astron. Jednalo sa o prvé náramkové hodinky s quartzovým strojčekom, ktoré boli volne predajné. S cenou cez 1 200 amerických dolárov vtedy síce hodinky konkurovali skôr automobilom, avšak pomyselná Pandorina skrinka bola otvorená. A v nasledujúcich rokoch sa hodinárske domy (primárne tie japonské) začali predháňať, kto vyvinie najpresnejšie a zároveň najlacnejšie quartzové hodinky.
V roku 1969 predstavilo japonské Seiko prvé volne predajné hodinky s quartzovým strojčekom. Odštartovalo tým tzv. quartzovú hodinársku krízu. Aj keby to ale nebolo Seiko, hneď by prišiel niekto iný...
Švajčiari, čo po stáročia zdokonalovali mechanické strojčeky, prestávali byť schopní svoje objektívne horšie, zastaralejšie a drahšie časomiery predávať. Niektorí prišli s vlastnými quartzovými hodinkami, okrem iného tak vznikli dnes málo známe Rolex Oysterquartz. Iní sa k tomu nikdy „neznížili”, ale vďaka svojej prestíži prežili, konkrétne mám na mysli Patek Philippe. Zvyšok skrátka zanikol, alebo sa k hranici zániku blížil.
Asi ale správne tušíte, že tak príbeh neskončil a švajčiarska výroba nie je v prepadlisku dejín. Na scénu totiž prichádza spomínaný Nicolas Hayek. Z kraja osemdesiatych rokov ho požiadala skupina švajčiarskych bankárov, aby im pomohol s likvidáciou dvoch skupín hodinárskych spolkov SSIH a ASUAG. Hayek mal však víziu. Veril, že hodinárska branža v Švajčiarsku má stále potenciál.
Nicolas Hayek veril, že švajčiarske hodinárstvo má aj v dobe quartzových hodiniek budúcnosť.
O tom sa mu podarilo presvedčiť aj rôznych investorov, čo spätne znie samozrejme, avšak z vtedajšieho pohľadu išlo o neuveriteľný úspech. Ihneď začal modernizovať produkciu, vývoj a asi najpodstatnejšie marketing naprieč všetkými značkami z oboch koncernov. A podarilo sa. Zachránil ich pred okamžitou záhubou, vyhraté ale ešte zďaleka nebolo. Zlé spravovanie firiem nepochybne prispievalo k problému, avšak pes bol zakopaný inde, a síce v už spomínanej japonskej konkurencii.
Hayek potreboval nový produkt, niečo, čo by opäť prinieslo vitalitu a omladilo švajčiarsku výrobu. A tým sa mali stať hodinky Swatch (neskôr aj celá značka). V čom boli revoluční? Mohol by som začať hovoriť o ich technickej vyspelosti a pokrokovosti. Išlo napríklad o prvé hodinky vyrobené úplne automaticky pomocou strojov, bez priameho ľudského zásahu. Tým a ďalšími inováciami sa podarilo znížiť náklady na výrobu o zhruba 80 %, a to bez zhoršenia presnosti a kvality.
Ako hlavné však vidím niečo iné, prišli s novou mentalitou, k čomu majú slúžiť, pre koho sú určené... Z toho plynie aj samotný názov Swatch. Nejde len o skratku pre „Swiss watch”, ako sa ľudia bežne domnievajú, ale najmä pre „second watch”, teda druhé hodinky. Boli myslené ako pomerne cenovo dostupný módny doplnok, nazval by som ich aj spotrebným tovarom.
„Švajčiarske hodinárstvo nie je len o luxusných hodinkách. Swatch je rovnako platný ako Breguet! Pri oficiálnej príležitosti som španielskej kráľovnej daroval hodinky s diamantovými hrotmi. Stále si pamätám sklamaný výraz v jej tvári. Pretože pochádzali odo mňa, dúfala v Swatch!" Nicolas Hayek
Swatchky nemali nahradiť jediné hodinky, čo človek má, mali doplniť šatník. Postupne sa dali kúpiť hodinky Swatch de facto v akejkoľvek farbe, tvare a s rôznorodou funkčnosťou. Každý si vybral, často aj niekoľko kusov. Ak sa objavil problém, kúpili sa nové.
Swatchky mali byť "druhé hodinky". Keď ste ich stratili, alebo nastal iný problém, proste ste si kúpili nové.
Úprimne verím, že sám Hayek taký prístup k hodinkám nemal, miloval ich viac než čokoľvek iné. Avšak vedel, že každý nie je ako on, všetci neocenia precízne spracovanie každého kolieska, šróbika, rubínu. A aby tento krásny svet mohol prežiť, musel na neho poukázať inak, hoci aj módnym doplnkom. Uspel, vybudoval obrovskú nielen businessovú, ale primárne hodinkovú veľmoc siahajúcu od detských hodiniek Flik Flak až po večné kalendáre vo vitrínach v pražskej Parížskej ulici či dokonca v samotnom Paríži na Champs-Élysées.
A quartz, ktorý bol vnímaný ako budúcnosť, je dnes sám zastaralý a milovníkmi hodiniek považovaný skôr ako „druhotný” pohon pre časomiery. Osobne myslím, že to nie je vždy úplne právom, aj quartzové strojčeky môžu byť prinajmenšom zaujímavé, poukazujem napríklad na strojček 9F od Grand Seika. Avšak rozumiem, prečo niektorí tvrdia, že nemá dušu, je chladný…
Nicolas Hayek je už viac než 10 rokov po smrti. Swatch vedie jeho nemenej schopný syn a menovec so svojou sestrou Naylou. Spoločnosti sa darí, stále sa rozrastá. Okrem hodiniek produkuje po kúpe slávnej americkej firmy Harry Winston pochádzajúcej z New Yorku aj luxusné šperky.
Experimentuje v obore elektrotechniky. Dodáva strojčeky svojej značky ETA do celého sveta, veľkým spolkom aj malým nezávislým dielňam. Avšak nemôžem sa ubrániť pocitu, že sa iba vezie na vlne svojich prvotných úspechov. Neprichádza s ničím novým. Čas od času koncernové značky predstavia iný model. Menovite napríklad Tissot suverénne nespí na vavrínoch. Samotný Swatch však za posledné takmer štyri dekády neukázal z môjho pohľadu nič naozaj nové, a to nemôže trvať večne.
„V Švajčiarsku vyrábame hodinky v 165 továrňach. Smart schádza z výrobných liniek vo Francúzsku. A to nie je všetko: naša nová spoločnosť Belenos zriadi infraštruktúru potrebnú k výrobe čistej energie. Som optimista. Niekto by povedal blázon." Nicolas Hayek
Ešte raz položím otázku. Kam sa vydá ďalej? Ak mám povedať pravdu, neviem. Len dúfam a verím, že niekam áno. Možno nehrozí druhá quartzová kríza, ani kríza nejakého iného alternatívneho pohonu hodiniek. To skôr zanikne celý hodinársky priemysel. Ale to aspoň chvíľu ešte potrvá. A ja som toho názoru, že z ľudského pohľadu je večný.
Celkom určite však príde problém, či už vo forme konkurenta na trhu alebo niečoho doteraz nevídaného. To je len otázkou času. Teraz na neho Swatch pripravený nie je ani zďaleka. Na druhej strane, napríklad problém je presne to, čo je treba. Kríza núti k adaptácii, tým pádom aj inovácii.
Swatch je bezpochyby kráľom hodinárskeho sveta. Či ním zostane aj ďalšie roky ukáže len čas. Jedno je ale isté, bez neho by svet vyzeral veľmi odlišne.
Nicolas Hayek (1928-2010) bol podnikateľ, ktorému sa podarilo vzkriesiť mnohé hodinárske spoločnosti. V roku 1983 založil značku Swatch, po ktorej dostal celý koncern svoj neskorší názov. Bol známy svojimi priamymi názormi a showmanským talentom. „Áno, podnikateľ vytvára produkty, bohatstvo a zamestnanosť prekonávaním prekážok, ale podnikateľ je aj umelec. Všetko sa odvíja od potešenia z vytvárania. Nepracoval som ani hodinu, celý život som sa bavil!"
4.5.2022 - Eliška Měrková
Swatch x Centre Pompidou – Hodinky ako z parížskej galérie
15.11.2023 - Šimon Šesták
Hodinárske míľniky, ktoré by mal každý chronomaniak poznať
Každú párnu stredu prehľad nových článkov a súťaže o hodinky na váš email.