Pánske klasickéPánske
Dámske klasickéDámske
Inteligentné hodinkySmart
Značky
Ostatné
Tagy: Recenzie | Seiko | Pánske | Klasické | Potápačské
Vojtěch Pospíšil | 29.8.2018 | 6 MIN
Potápačský model Seiko "Turtle", teda Korytnačky, sa ihneď po uvedení svojej modernej reedície stal veľmi obľúbeným. Prečo to tak je? Vysvetlenie ponúka osobný príbeh po takmer dvoch rokoch používania týchto hodiniek.
Ako fanúšik a zberateľ hodiniek Seiko som v priebehu rokov samozrejme vystriedal viacero potápačských modelov. Vždy som chcel mať jeden model z nižšej cenovej hladiny, ktorý by mi okrem bežného nosenia slúžil ako hodinky na dovolenku, nech už k moru či inam, a na použitie v náročnejších situáciách, kam si človek nechce brať drahšie kúsky zo zbierky. Inak povedané, chcel som hodinky, pri ktorých nebudem riešiť každý škrabanec a ťukanec.
Pochopiteľne sa na toto využitie priamo ponúkal kultový model SKX007. Vyskúšal som ho asi trikrát, ale hodinky vždy išli po nejakej dobe preč. Nenechajte sa zmýliť, mám k nemu veľkú úctu - je totiž úžasné, aký výkon ponúka za tak málo peňazí. Ale jednoducho mi nejako nesadli.
Seiko SKX007K2
Ďalej už to bolo trochu komplikovanejšie, pretože som si stanovil limit zhruba 600€, takže drahšie modely z radu Prospex neprichádzali do úvahy. Seiko Sumo určené pre japonský trh by sa do limitu síce zmestili, ale pri nich som sa zaradil do skupiny ľudí, ktorých oku bacuľaté puzdro tohto modelu nelahodí. Nepremýšľal som ani o vintage modeloch, kde by bolo vzhľadom na bohatú potápačskú históriu Seika z čoho vyberať, keďže som nechcel ničiť staré hodinky, za ktorými sa skrýva nejaký príbeh.
Moje srdce preto zaplesalo, keď Seiko oznámilo, že oživí ikonické Korytnačky zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Vždy sa mi tento model páčil, ale aj keď je stále ešte pomerne dostupný, tak som o jeho obstaraní z vyššie uvedených dôvodov neuvažoval. A na zbierku vintage hodiniek, ktorá väčšinu času len leží v boxe, som ešte nedozrel. Bez väčšieho premýšľania som si vybral čierny model SRP777 - čierna je jednoducho najuniverzálnejšia.
Hodinky Seiko Prospex Sea Automatic Diver´s SRP777K1
Ibaže akonáhle sa objavila špeciálna verzia SRPA21K1 PADI (Asociácia profesionálnych potápačských inštruktorov, s ktorou má Seiko uzavretú dohodu o spolupráci, a pri tejto príležitosti vydáva špeciálnu edíciu hodiniek), mal som jasno, že to bude práve ona. Asi po prvýkrát mi totiž naozaj sadla populárna kombinácia červenej a modrej, tj. "pepsi".
Hodinky Seiko Prospex Sea SRPA21K1 PADI Special Edition "pepsi korytnačky"
Po oznámení novinky chvíľu trvalo, kým sa hodinky dostali do predaja, ale v lete 2016 som sa dočkal. Hneď od začiatku som sa s nimi nemaznal, napokon po pár dňoch so mnou išli na dovolenku do Talianska. Z ruky som ich skoro nezložil, takže boli aj v mori, ale tu nebudem nič nafukovať - nepotápam sa, maximom je šnorchlovanie, takže posúdiť kvalitu vodotesnosti nad rámec bežného používania skutočne nemôžem. Na druhú stranu, profíci pri potápaní používajú skôr elektroniku, takže ide aj tak len o image.
Seiko Prospex Sea SRPA21K1 PADI pod vodou
Zameriam sa teda na to, ako hodinky po dvoch rokoch používania vyzerajú, čo sa mi na nich páči a čo by naopak išlo vylepšiť. Po prvé je potrebné povedať, že zmienený image majú PADI korytnačky skvelý. Pepsi kombinácia bola vždy frajerská, a teda sa veľmi vydarila. Stačí si vedľa seba položiť štandardné pepsi korytnačky SRP779 a PADI edíciu. Rozdiel je viditeľný. Jasne, farby pri PADI môžu byť pre niekoho moc krikľavé a siahne radšej po bežnej pepsi verzii, každopádne pre mňa je to jasný víťaz.
Seiko SRP779 vs Seiko SRPA21 PADI
Výborný je chod lunety. Príjemne cvaká a nejde ani príliš ztuha, ani príliš zľahka. V ruke som mal mnoho hodiniek s otočnou lunetou a Seiko tu naozaj zabodovalo. Omnoho drahšia konkurencia môže len blednúť závisťou. Rovnako sa nevyskytli problémy s ovládaním korunky. Aj ako nadšenec značky bez problémov priznávam, že skôr sa toto u Seika pri lacnejších modeloch občas objavilo - korunka se trochu hýbala, nešla pohodlne zaskrutkovať apod. V ruke som mal, okrem tých svojich, viacero korytnačiek a na problémy som vtedy nenarazil.
Zastaviť sa musím pri sklíčku, ktorým je hardlex, ako to už u Seika býva. Poznám dosť ľudí, ktorí si po nákupe Seika s hardlexom okamžite kupujú zafírové sklíčko (vzhľadom na obrovskú popularitu Seika je táto možnosť dostupná pri mnohých modeloch a predajcoch týchto aftermarket dielov je viacero), každopádne ja som s hardlexom nikdy problém nemal. V čitateľnosti ma neobmedzuje a poškodenie na ňom taktiež nepozorujem. Z tých dvoch rokov som hodinky nosil zhruba polovicu času, pričom na striedanie mám vždy minimálne ďalšie štyri kúsky, ale korytnačky mám tak rád, že mi často ostali na zápästi dlhšiu dobu a nechali v boxe čakať aj omnoho drahšie hodinky. Častokrát som s nimi niekde buchol tak silno, až som si povedal, že z toho bude problém, ale sklíčko drží a ani pri bližšom pozorovaní na ňom nenachádzam žiadny škrabanec. Výborne je na tom aj luneta, ktorá tiež dostáva poriadne zabrať. Pod lupou na nej síce možno objaviť pár bodiek, ale nie to nič hrozné. Vzhľadom k tomu, že PADI korytnačiek sa nebudem nikdy zbavovať, sa teším na to, ako so mnou luneta bude stárnuť. Vždy sa mi páči, keď narazím na niekoho, kdo má hodinky od Seika napr. 30 rokov, a predovšetkým na lunete je ten vek poznať. Jasné, asi si jednu novú obstarám do zásoby, ale rozhodne sa nebudem stresovať z každého nového škrabanca :).
Veľmi dobre je na tom z hľadiska stavu aj puzdro. Možno mám len šťastie, ale vrchné brúsené plochy, kde je prípadná náprava do pôvodného stavu najnáročnejšia, sú nedotknuté. Mimochodom, práve tvar puzdra urobil túto radu tak obľúbenú. Stačí sa na hodinky pozrieť zhora a okamžite je jasné, prečo sa im hovorí Korytnačky. V porovnaní s historickou predlohou došlo pri puzdre len k drobným zmenám, je to v podstate len taký malý facelift. Väčšinou moc nerieším skúšanie a dokupovanie ďalších remienkov k hodinkám, ale u PADI korytnačiek som sa do toho pustil rád. S gumovým alebo napr. NATO remienkom totiž krásne vynikne tvar puzdra, a hodinky tak dostávajú úplne iný rozmer. V podstate by sa dalo povedať, že človek má pocit, že má na ruke nové hodinky. Asi najviac obľúbený mám červený NATO strap, ale dobre sedí aj modrý.
Na červenom NATO strape
Práve oceľový náramok, na ktorom sú hodinky štandardne dodáváné, by mohol byť o niečo lepší. Ide mi hlavne o plechovú sponu, na ktorú sme síce u Seika pri týchto modeloch zvyknutí, ale vždy si hovorím, že ten krok navyše v podobe kvalitnejšej spony by sa hodil. Jasné, v danej cenovej kategórii to tak Seiko jednoducho má nastavené, ale možno sa časom dočkáme posunu. Občas tiež riešim, že korytnačky by si zaslúžili lepší strojček, konkrétne 6R15 namiesto používaného 4R36. Je to ale skôr len taká úvaha nad stavbou modelových radov Seika, pretože veľmi dobre viem, že taká zmena by hodinky minimálne o pár desiatok Eur predražila a už by nestáli veľmi pekných 468€, čo je vzhľadom k tomu, čo všetko ponúkajú, v porovnaní s konkurenciou skvelá cena. Ja navyše pri základných strojčekoch nijak zásadne neriešim presnosť. U mojích korytnačiek som si nevšimol, že by mali nejakú výraznejšiu odchýlku od presného času. Neskoro som kvôli nim nikam neprišiel a ani mi neuletelo lietadlo, takže som vzhľadom k tomu, že striedam viaceré hodinky, nemal potrebu kontrolovať presnosť na sekundy.
Chápem, že korytnačky nesadnú úplne každému. Puzdro aj cez priemer 44,3 milimetrov síce sedí na ruke dobre, ale nie každý má na to dostatočne veľké zápästie. Tým ale výhovorky končia a ďalší argument proti korytnačkám už jednoducho neexistuje :). Takže za mňa jednoznačne platí: Korytnačky do každé rodiny!
P.S.: Pokiaľ by niekto chcel vstúpiť do korytnačieho sveta, ale bráni mu v tom veľkosť, tak tento rok Seiko daný problém vyriešilo uvedením tzv. mini korytnačiek. Majú menší priemer, ale tvar puzdra zostáva zachovaný.
Každú párnu stredu prehľad nových článkov a súťaže o hodinky na váš email.