História Ball Watch – Hodinárska firma, ktorej neušiel vlak

Tagy: O značke | Ball | Klasické | Tradičné

Agáta Vřeská | 10.3.2021 | 12 MIN

Ten názov si priam hovorí o slovnú hračku. Ball. Nie každý ich pozná, ale ten, kto áno, vie, že sú to hodinky, čo majú gule... Kde sa vzali, čím sú dnes unikátne a prečo stoja za váš čas, pozornosť aj peniaze dnes skúsim priblížiť.

Ako Ball k Rail Road prišiel

Dnes si občas posťažujeme nad zbytočnosťou letného času, ale v USA 19. storočia to bola iná divočina. Mestá si udržovali de facto vlastný čas, obvykle podľa polohy slnka. Ľudia si potom časy nastavovali podľa miestnej zvonice s hodinami alebo hodín vystavených vo výlohe zlatníkov. Skrátka, každá obec, iný… čas. Zatiaľ čo v Chicagu bolo 12:10, v susednom meste len 11:53. A o mesto ďalej už 12:17.

A to platilo aj pre železničné spoločnosti. Keď vlak odišiel z mesta presne na obed a jeho cesta mala trvať povedzme 45 minút, do cieľovej stanice prišiel teoreticky v 12:45. Lenže v cieľovom meste bol iný čas, a tak sa mohlo stať, že vám proste ušiel.

Poludnie bolo najčastejšie určované podľa toho, kedy je slnko najvyššie. Ale to sa v mestách vzdialených míle od seba mohlo dosť líšiť. A s tým aj čas.

Než sa zaviedla a značne rozšírila železničná doprava, nebol to vlastne zasa taký problém. Či s konským záprahom prídete na poludnie, alebo až popoludní nikto moc neriešil. Ale modernizácia dopravy aj komunikácie si čím ďalej tým viac vyžadovali lepšiu synchronizáciu. Hýbateľom pre zmenu potom boli smrteľné nehody na trati spôsobené práve rozdielnymi časmi rušňovodičov.

A kým napríklad v Anglicku sa prešlo na štandardný greenwichský čas už v roku 1847, Amerika sa k tomu odhodlala až omnoho neskôr.

Ako prvý navrhol Systém národného času pre železnice Charles F. Dowd na začiatku 70. rokov 19. storočia. Dowd nemal so železnicami vlastne nič spoločné. Jeho systém vychádzal z greenwichského času, ale mal byť platný iba pre železnice, lokálne časy by zostali bez zmien.
Avšak organizácia amerických železníc sa obávala vplyvu vlády v prípade prijatia štandardného časového plánu. Nehľadiac na to, že by v tom bol asi ešte väčší guláš. Ale myšlienku dostal za úlohu prešetriť William Frederick Allen, šéfredaktor Oficiálneho sprievodcu cestujúcich po železniciach a tajomník General Time Convention.

Allen navrhol zavedenie piatich časových pásiem pre železnice s tým, že mestá by sa prispôsobili dobrovoľne, ale vo svojom vlastnom záujme. Ako základ bol použitý greenwichský čas a návrh bol manažérmi železníc prijatý.

Zavedenie železničného štandardného času prebehlo 18. novembra 1883 na poludnie. Avšak železničná spoločnosť na východnom pobreží Kanady návrh neprijala, a tak sa nakoniec zaviedli pásma len štyri. Aj tak to bol zásadný krok k plynulej medzištátnej doprave.

Zóny USA boli založené na slnečnom poludní pri 75, 90, 105 a 120 stupňoch západne od Greenwich.

Civilné obyvateľstvo naozaj postupne prešlo na štandardný čas železníc, ale je zaujímavé, že do právnych predpisov bol štandardný čas schválený Kongresom až zákonom z roku 1918. O to viac do tej doby platilo, že ak ste chceli zistiť presný čas, stačilo sa opýtať pracovníka dráh.

Možno sa vám úvod zdá trošku rozťahaný a meno Ball ešte ani nezaznelo. Ale je to dôležitá ukážka toho, ako citlivo bol svet času a železníc prepojený. Bez zveličovania sa dá povedať, že železničnej doprave vďačíme za zjednotený čas aj snahu ho neustále udržovať s maximálnou presnosťou. Ale teraz už poďme k pánovi Ballovi.

Presný čas bol poskytovaný národnými observatóriami a oznamovaný pomocou telegrafného spojenia. V meste Cleveland v Ohiu pomáhal ľuďom udržovať správny čas miestny zlatník, Webster Clay Ball. V okne svojho zlatníctva umiestnil ako prvý chronometer ukazujúci presný čas poskytovaný Washingtonským observatóriom.

Webster C. Ball sa narodil vo Fredericktowne v štáte Ohio 6. októbra 1847. V Clevelande bol známym zlatníkom, ale inak nemal žiadne väčšie ambície stať sa svetovým hodinárom. To, že sa zapíše do dejín hodinárčiny aj železníc, spôsobila v skutočnosti jedna konkrétna zrážka vlakov.

Došlo k nej 19. apríla 1891 v Kiptone v Ohiu. Zrážka si vyžiadala niekoľko obetí a pri vyšetrovaní sa ako hlavná príčina ukázala nepresnosť vreckových hodiniek jedného z rušňovodičov. Netušiac, že sa mu na štyri minúty zastavili hodinky a znovu rozbehli, išel pomaly v domnení, že má dostatok času na miesto stretnutia.

Na základe tejto nehody, ktorá ale nebola jedinou, sa železničná spoločnosť Lake Shore Lines rozhodla nechať vypracovať nové štandardy pre hodinky zamestnancov svojich železníc. A touto úlohou poverila Webba Balla. Dňa 19. júla 1891 bol menovaný generálnym dozorcom a strážcom času pre oblasť Clevelandu.

Ball sa tejto úlohy zhostil s ohromnou starostlivosťou. Vedomý si toho, že ide o bezpečnosť na železnici, vypracoval systém prísnych štandardov pre hodinky, a to vrátane zoznamu schválených hodiniek.

„Som si istý, že štandardy, ktoré som vytvoril pre železničné účely, veľmi pomohli uviesť americké hodinky do súčasného stavu pravidelnosti a presnosti, čo je dobré pre muža, ktorý zostáva doma, ale je nekonečne lepšie pre muža, ktorý cestuje. " Webb Ball

Jeho pokyny zahŕňali vzhľad hodiniek, robustnosť, požiadavky na presnosť a hlavne prepracovaný systém kontroly hodiniek v dvojtýždenných intervaloch, presných záznamov o kontrolách nevynímajúc.

Kontroly mohli robiť len schválení hodinári a tým začala vznikať rozsiahla sieť kontroly zavedená Ballom: Ball Railroad Time Service. Podľa oficiálnych zdrojov Balla čoskoro pokrývala 75 % železničnej siete v krajine.

„Nikto sa to nikdy nedozvie, koľko ľudí bolo zabitých kvôli bezcenným hodinkám. Za starých čias, kedy nebol žiadny pokus o časovú kontrolu, príčiny nehôd boli zamietnuté pod koberec. Len nedávno bolo pri zrážke zabitých niekoľko osôb, pretože rušňovodič riadil svoj vlak hodinkami, ktoré si ráno požičal od svojej ženy." Webb Ball

Ballov systém prijalo mnoho hodinárskych spoločností a začali podľa neho vyrábať svoje hodinky. Nielen tie americké (pre ktoré boli železnice dôležitým trhom) ako Waltham Watch, Hamilton, Elgin, Aurora a ďalšie, ale časom aj niektoré švajčiarske vrátane Audemars Piguet, Longines, Vacheron Constantin. Mnohé americké hodinky, ktoré spĺňali podmienky, Ball Watch Company vybavila RR (Rail Road) pečaťou a distribuovala.

Hodinky Ball & Co. (cca 1983) a distribuované hodinky s pečaťou BALL Watch Co. (cca 1922).

Webb Ball nebol samozrejme jediný, kto zaisťoval či stanovoval kritériá pre železničné spoločnosti tej doby. Rôzne spoločnosti mali vlastné systémy kontroly a v požiadavkách sa líšili. Ballov bol ale v tej dobe zďaleka najprísnejší a dá sa povedať aj najprepracovanejší. Niet preto divu, že keď Komisia pre štandardy železníc predstavila v roku 1893 požiadavky na hodinky pracovníkov dráh, vychádzali práve z jeho systému (a stali sa mimochodom aj základom pre švajčiarsky inštitút COSC).

Medzi hlavné nároky na hodinky pracovníkov dráh, ktorí mali vplyv na jazdu vlakov patrilo:

• Hodinky bez viečka, veľkosť 18 (44,86 mm) alebo 16 (43,18 mm)
• Jednoduchý biely ciferník, tučné čierne ručičky a tučné arabské čísla
• Naťahovanie na 12. hodine
• Minimálne 17 šperkov (kamenných uložení)
• Regulované minimálne pre 5 pozícií (driek hore, ľavá strana hore, pravá strana hore, lícom hore a lícom dole)
• Teplota kompenzovaná na 34 až 100 stupňov Fahrenheita (do 37,8 stupňov Celsia)
• Odchýlka nesmela byť viac než 30 sekúnd týždenne

Tieto kritériá prijala väčšina železničných spoločností. Požiadavky sa postupom času samozrejme vyvíjali. Napríklad s príchodom dieselových lokomotív v 40. rokoch sa vyžadoval v hodinkách antimagnetický vlások. Je zaujímavé, že aj keď po prvej svetovej vojne, a najmä potom v 30. rokoch 20. storočia, rástol záujem o náramkové hodinky, na železniciach zostali takmer jedinými schválenými hodinkami tie vreckové až do konca 50. rokov.

Pre zaujímavosť ešte uveďme, že medzi schválenými náramkovými hodinkami boli neskôr zaujímavé modely ako Accutron od Bulovy, alebo prvé elektrické hodinky Hamilton 505. A samozrejme modely od Ballu, napríklad náramkové hodinky Trainmaster so švajčiarskym strojčekom. Po roku 1969 nastupuje quartzová éra, ktorá sa priaznivo podpísala práve na presnosti.

Hodinky BALL Watch Co.: Fireman (cca 1940), Telemeter (cca 1950) a Trainmaster (cca 1978 s ETA strojčekom).

Keď už sme pri tých strojčekoch, je treba dodať, že Ball nebol vtedy žiadny hodinársky inovátor. Strojčeky do svojich hodiniek kupoval (a následne upravoval podľa svojich nárokov) od iných spoločností, najmä amerických Hamilton, Elgin, Waltham a v 40. rokoch prešiel na Swiss Avia. So spoločnosťou Hamilton ho naviac spája aj ďalšia spolupráca. Neskôr sa totiž stal viceprezidentom v Hamilton Watch Company a jeho zameranie sa samozrejme týkalo aj naďalej hodiniek pre železnice.

Ku koncu života Webba Balla dohliadala jeho sieť kontrol na 125 000 míľ železničných tratí v USA, Kanade aj Mexiku a prispela tak k väčšej bezpečnosti.

Webb Ball zomrel 6. marca 1922 v Clevelande. Zanechal za sebou jedného syna a tri dcéry. A samozrejme Ball Company. Tá až do 90. rokov 20. storočia zostávala v rodinných rukách, kým boli predané práva na meno. Dnes má Ball sídlo v švajčiarskom hodinárskom meste La Chaux-de-Fonds a je vlastnená hongkongskou spoločnosťou Asia Commercial Holdings Ltd..

Rozhovor s Webbom Ballom v New-York Daily Tribune.

Unikátnosť hodiniek Ball

Jedinečný dizajn v spojení s tríciovým osvetlením. Ťažko budete hľadať podobne dostupné, dobre stavané mechanické hodinky s tríciovými kapsľami. Naviac v takto originálnom dizajne. V tom spočíva úplná unikátnosť hodiniek Ball, pre ktorú sú vyhľadávané a uznávané.
Je pravdou, že Ball nepatrí medzi všeobecne známe značky. Nie je to švajčiarsky mainstream s marketingom silno dotovaným nejakým korporátom. Ball sa k ľuďom dostáva často náhodne, alebo po dlhom pátraní po zaujímavých modeloch. Ale nechýba snáď na žiadnom poriadnom hodinárskom fóre, kde na neho majitelia spievajú chválu.

Samotný Ball silno odkazuje práve na svoje počiatky a spojenie so železnicami, čo dokazujú názvy niektorých kolekcií. Nutné ale povedať, že s americkým pôvodom už má súčasný Ball spoločné málo, hoci jeho vízia stále vychádza zo snahy vyrábať odolné, spoľahlivé a presné hodinky.

Na druhej strane viac ani nie je treba, pretože táto vízia je vidieť v každom modeli, s ktorým sa môžete pri Ball stretnúť. Je to snaha udržať presný čas aj v náročnejších podmienkach, rovnako ako pred sto rokmi, kedy rušňovodiči prechádzali často drsnou planinou Ameriky z východu až na západ.
Dizajnovo sa potom Ball zdarne snaží o istú nadčasovosť. Hodinky vyzerajú moderne, a pritom klasicky. Zdanlivo často elegantný ráz rozráža pevnosť a samozrejme jedna z kľúčových vlastností Ball – trícium.

Magická príťažlivosť svietiacich trubičiek

Pokiaľ patríte medzi milovníkov všetkého, čo v noci svieti, Ball budete milovať. Používa totiž pri všetkých svojich hodinkách tríciové trubičky, ktoré v úplnej tme svietia so stálou intenzitou a bez predchádzajúcej potreby nabitia svetlom či iným zdrojom.

18.10.2019 - Radim Krčmář
Luminiscencia – A bolo svetlo!

Trícium je v plynnej forme uzavreté v malých sklenených trubičkách. Tie sú pevne zacelené pomocou laserového lúča, ale dôležité je aj to, že sú z vnútornej strany pokryté sulfidom zinočnatým. Tieto dva prvky spolu reagujú a tým vzniká stála žiara trubičiek.

Trícium má jedinú nevýhodu. Polčas jeho rozpadu je zvyčajne zhruba 12 rokov, preto výrobcovia pri hodinkách s tríciovým osvetlením garantujú len 10 rokov tejto jedinečnej svietivosti. Potom intenzita upadá. Ball ale zaručuje svietivosť až 25 rokov a jeho intenzita patrí medzi špičku. Samozrejme, že vyriešiť sa to dá zvyčajne výmenou celého číselníka.

Ball používa často aj niekoľko farebných typov trubičiek, ktoré sú potom v noci naozajstným divadlom. Patrí medzi jedných z mála výrobcov, ktorý tríciové kapsle využívajú. Obvykle sa totiž hodia skôr pre vojenský typ hodiniek (spomeňme Luminox, Traser). Ball ale dokazuje, že dokáže spájať športové prvky s neošúchanou eleganciou.

Swiss mechanika

Rovnako ako tomu bolo už za čias Webba Balla, aj dnes si Ball strojčeky nevyrába väčšinou sám, ale upravuje si podľa svojich potrieb zakúpené strojčeky. Konkrétne sú obvykle základom osvedčené strojčeky švajčiarskeho výrobcu ETA. Aj vďaka tomu môže Ball niesť označenie Swiss Made. Strojčeky (označené ako RRxxxx) si potom ale dokončuje in-house a okrem iného aj krásne zdobí.

Ball Roadmaster Challenger 18 COSC

V súčasnej dobe má už ale aj jeden celkom vlastný strojček BALL Chronometer Manufacture Caliber 7309 – COSC certifikovaný strojček s 80hodinovou rezervou a 4 Hz frekvenciou.

Materiály a inovácie Ballu

Pokiaľ si na niečom Ball skutočne zakladá, je to odolnosť hodiniek v náročných podmienkach. Nech už sa bavíme o odolnosti voči vplyvom nárazu, voči prírodným vplyvom, magnetizmu alebo vode. A druhým kritériom je presnosť. Týmto dvom podmienkam Ball venuje tú najvyššiu pozornosť a zameriava sa na ne pri vývoji vlastných riešení, ako toho dosiahnuť. Pre podrobnosti môžete študovať priamo na stránkach Ballu, ale určite je treba spomenúť tie najvýznamnejšie pre pochopenie podstaty hodiniek Ball.

Ball patrí medzi jednu z mála značiek – a v tejto cenovej kategórii obzvlášť – ktoré pri niektorých vybratých modeloch používajú chirurgickú oceľ 904L. Oproti bežnejšej 316L je odolnejšia voči korózii, kyselinám a má akoby vyšší lesk. Platí sa za to ale náročnejším opracovaním, a preto je násobne drahšia. Z iných značiek sa jej použitím preslávil najmä Rolex, ktorý 904L použil pre výrobu hodiniek prvýkrát, ale nájdeme aj modely napríklad u Seika, ktoré označuje podobnú zliatinu ako Ever-Brilliant.

Ball Engineer III Legend má puzdro z ocele 904L.

Ball má aj niekoľko patentov. Rozhodne stojí za zmienku patentovaný anti-shock systém Amortiser®. Antimagnetický krúžok okolo strojčeka absorbuje otrasy a tým chráni proti poškodeniu a napomáha k presnosti. K tomu je určený aj systém SpringSEAL v kombinácii so SpringLOCK, ktoré chráni proti vychýleniu pri náraze. Zjednodušene ide o vložku, alebo ak chcete klietku, ktorá chráni regulátor hodiniek (vlások), aby sa neposunul, pokiaľ dôjde k nárazu hodiniek.

Ďalším zaujímavým riešením, ktoré ste mohli vidieť na konci videa, je ochrana korunky. Korunka patrí medzi najrizikovejšie miesta pokiaľ ide o vniknutie vody, či už tak, že ju nedotiahneme, nezašrobujeme alebo dôjde k nárazu a fyzickému poškodeniu.

Ball pri niektorých modeloch (Engineer Hydrocarbon) používa špeciálnu ochranu, kedy zámok ochrany zapadne k puzdru, a to iba vtedy, ak je korunka správne zašrobovaná.

Špeciálny kryt korunky zaručuje bezpečné uzamknutie. Špeciálny Crown Protection system pri hodinkách Ball Engineer Hydrocarbon

Značné úsilie vynakladá Ball k tomu, aby hodinky odolávali magnetickému pôsobeniu, a tým zaručil ich stálu presnosť. Najmä modely so systémom ochrany A-PROOF® vydržia magnetické rušenie až do intenzity 80 000 A/m (1 000 Gauss). Zvýšená ochrana je ale pri všetkých modeloch.

24.6.2021 - Agáta Vřeská
Ball Engineer Master II Diver TMT recenzia – Svetovo unikátne mechaniky s teplomerom

Všetky hodinky sú tiež prispôsobené tak, aby strojčeky správne a presne fungovali pri teplotách od -40 ° C do 60 ° C. Pri všetkých tiež nájdete zafírové sklíčko, ideálna ochrana proti poškriabaniu. Čitateľnosť, najmä na slnku, je vynikajúca aj vďaka antireflexnej vrstve.

Ball tiež predstavil niekoľko zaujímavých konštrukčných riešení. Okrem toho, že ponúka model s teplomerom Kelvin (čo pri mechanických hodinkách nebýva tak obvyklé), v roku 2015 uviedol patentovaný spôsob ovládania chronografu Ball Engineer Master II Slide Chronograph.

Zaujímavý na ňom je práve spôsob, akým ovládate stopky. Bežne k tomu slúži jedno alebo častejšie dve tlačidlá. Ball umiestnil na ľavú stranu posuvný systém, kedy posunutím hore stopky spustíte a posuvník sa vráti sám do stredovej pozície. Opätovným posunom ich zastavíte, posunom dolu resetujete. Elegantné a rozhodne zaujímavé riešenie.

Ball Engineer Master II Slide Chronograph

A mohli by sme pokračovať. Množstvo COSC certifikácií pre presnosť, ale aj konštrukčné riešenie sú jasným dôkazom, že Ball berie spoľahlivosť a presnosť svojich časomier rovnako vážne ako keď stáli symbolom pre tieto hodnoty pred storočím.

Stoja za tie peniaze?

Pokiaľ ide o cenu, bude sa zdať pomerne vysoká za značku, o ktorej pramálo viete. Ale akonáhle sa vám Ball dostanú do rúk, nedá sa nevšimnúť kvality spracovania a technológií, ktoré Ball berie ako základ. A potom ide o viac než zaujímavý pomer cena-kvalita. Samozrejme pokiaľ patríte medzi zberateľov, ktorí potom hodinky posielajú ďalej, bude menej známe meno trochu sťažovať predaj. Ale ako majitelia, nezostane vám, než nad nimi žasnúť.

25.8.2021 - Agáta Vřeská
Pánske hodinky Ball – Fotogaléria tých najzaujímavejších

Často sú v tomto bode Ball porovnávané so zvučnými menami ako Tag Hauer či Braitling, a Ball svojím originálnym dizajnom aj kvalitou budú v spoločnosti rozhodne budiť zaslúženú pozornosť zrovna ako známejšie značky.

6.12.2022 - Eliška Měrková
Príbeh značky Bulova – História toho, v čom boli prví

4.10.2023 - Igor Kratochvíl
Ball Engineer Master II Aviator Automatic recenzia – Čas sa nedá prehliadnuť