Orient Star Sports 1964 Diver RE-AU05 recenzia – Podarená limitka s neuveriteľnou lumi

Tagy: Recenzie | Orient Star | Pánske | Klasické | Potápačské | Tradičné

Jiří Hons | 20.3.2024 | 5 MIN

Moderný nástupca legendárnych hodiniek Olympia Calendar Diver z roku 1964 sa nám predstavuje v limitovanej edícii, ktorá sa vracia k svojim koreňom. Nie úplne, ale predsa len nezaprie svoj pôvod. Poďme sa bližšie pozrieť na hodinky Orient Star Sports 1964 RE-AU0502S00B...

Naozaj len úplne nevyhnutný úvod

Orient sa do histórie zapísal okrem iného aj úžasnými potápačskými hodinkami Olympia Calendar Diver z roku 1964. Tie sa dnes už ťažko zháňajú, a tak v roku 2021 prišla reedícia Orient Star Sports 1964 Automatic Diver's 2nd Edition, vzhľadovo takmer identická s originálom, v roku 2022 mierne aktualizovaná a teraz doplnená o deväťdielnu limitovanú edíciu, ktorá spája to podstatné zo všetkých verzií naprieč históriou. O kompletnej reedícii sme už písali:

22.12.2022 - Eliška Měrková
Druhá edícia Orient Star Diver 1964 čerpá z tajomného Ryusenda

Nás však zaujíma tá druhá limitovaná edícia, ktorú si dnes predstavíme.

Prvý pohľad zblízka

Určite sa nezaobídeme bez porovnávania, ale vezmeme to aj v skratke, aby sme sa nezdržovali. Všetky "moderné" reedície sa od originálu líšia najmä ručičkou na naťahovanie rezervy, ktorú pôvodný model nemal. Je to tak alebo nie? Za predpokladu, že čím viac funkcií (tu, pri mechanických hodinkách, viac komplikácií) – tým lepšie hodinky, to bude skôr dobre. Nehovoriac o tom, že ide o komplikáciu, ktorá je praktická najmä pre tých, ktorí hodinky občas odložia a nenosia ich stále.

30.9.2024 - Agáta Vřeská
Komplikácie mechanických hodiniek

Ručičky a indexy kopírujú najoriginálnejší model, takže indexy sú tu štvorcové, obdĺžnikové (na rozdiel od verzie z roku 2022, ktorá používala okrúhle), pričom jediný rozdiel je v tom, že sekundová ručička je zvýraznená luminiscenčnou "guľôčkou", čo sa v roku 1964 akosi nestalo.

Ukazovateľ rezervy náťahu je pod pozíciou dvanástich hodín, na troch hodinách je jednoduchý ukazovateľ dátumu, okolo toho všetkého je oceľová jednosmerná luneta vo farbe kovu, nad šiestou hodinou vidíme logo Orient Star a dozvedáme sa, že máme pred sebou automatické hodinky, navyše testované na tlak, ktorý panuje v hĺbke 200 metrov. Všetko je bezpečne uložené pod zafírovým sklíčkom s antireflexnou úpravou. Korunku potom nájdeme klasicky na tretej hodine, opäť zdobenú logom a samozrejme naskrutkovanú.

Hoci to nemá vplyv na funkciu, spracovanie zadnej strany puzdra rozhodne zaujme, vďaka čomu hodinky vyzerajú ešte kvalitnejšie a poctivejšie ako na prvý pohľad. Celé je dokonale vyleštené a ukazuje, že výrobca nenecháva miesta, kam bežne nevidno, na náhodu.

Okrem bežných informácií o modeli, vodotesnosti a možno aj loga Epson, odkazujúceho na spoločnosť, s ktorou sa firma kedysi spojila, tu však narazíme na lahôdku – číslo konkrétneho kusu z celej série, ktoré je jedinečné a na žiadnych iných hodinkách jednoducho nebude rovnaké. Zaujímavý a určite dobre premyslený marketingový detail, o tom nemôže byť pochýb.

Náramok je tu potom kovový, dostatočne pevný (ale nie príliš), zložený z pevných kovových častí, nie je to žiadny plech, ale kvalitná práca.

Farbu ciferníka som si možno trochu netradične nechal až na koniec (hoci z fotografií je to samozrejme viditeľné na prvý pohľad). Je strieborný – pre potápačku trochu nezvyčajné, staré Olympie preferovali čiernu, v roku 2021 sa jej držali, a potom k čiernej pridali (mimochodom, úžasnú) zelenú – a tak teraz prišiel rad na strieborný ciferník. Ten dostatočne odlišuje celú limitovanú edíciu od ostatných verzií. Pekne premyslené, to musím uznať.

V rytme F6

O to, aby všetko fungovalo (či skôr tikalo) tak, ako má, sa stará kaliber F6N47. Čo to znamená? Nič viac a nič menej ako 50-hodinovú rezervu chodu, šesť tikov za sekundu (inými slovami 21 600 BPH), 22 kameňov, sekanie a možnosť manuálneho nabíjania.

Deklarovaná presnosť by mala byť +25 / -15 sekúnd za deň. Papier však znesie všetko, takže ma naozaj zaujímala reálnosť konkrétne limitu 9 000 kusov. Ukázalo sa, že... nebudem vás nudiť – výborne. Moje hodinky sa po natiahnutí na plný výkon a odložení nezastavili až do približne 52 a pol hodiny, po prvom dni zostali dve sekundy v pluse a ku koncu sa dostali asi na jednu sekundu do mínusu. Tu je pekne vidieť, že natiahnuté hodinky majú tendenciu predbiehať, zatiaľ čo keď im dôjde dych, dochádza, samozrejme, k spomaleniu.

Bohužiaľ sa však neradujte, že tu máme strojček s certifikátom COSC, hoci to tak môže vyzerať. Ak som ho počas týždňa nepretržite naťahoval (niekedy denne, niekedy každý druhý deň) a nosil, celková odchýlka sa posunula niekde mierne nad minútu do plusu v dôsledku zmien polohy, teploty atď. Takže COSC síce nie, ale stále sme na krásnych, úplne adekvátnych hodnotách.

Svietime? Svietime!

Verný svojej posadnutosti som sa na luminiscenciu pozeral celkom dôkladne. Ale opäť môžem povedať, že ani tu som nebol sklamaný. Hneď z luxusne vyzerajúcej, čiernou kožou potiahnutej škatule bolo jasné, že lumi nie je len tak, aby sa nepovedalo. Po vystavení svetlu a zatienení mojou dlaňou začali ručičky a indexy takmer okamžite ľahko fosforeskovať. Preto som neodolal a posvietil som si na to všetko baterkou. Výsledná žiara mi nezakrývala výhľad, ale – a to ma dosť prekvapilo – ukázala nečakanú výdrž.

Počítal som s tým, že vydrží celú noc. Keď som však ráno hodinky odložil do tmy a pred spaním ich opäť položil na nočný stolík, ráno po druhej noci som bol schopný (síce s istými ťažkosťami, ale predsa) prečítať čas.

V opačnom prípade, ak som nechal ciferník vystavený dennému svetlu (v miestnosti, podotýkam) niekoľko hodín, mohol som sa vždy spoľahnúť, že budem celú noc vedieť, koľko je vlastne hodín. Pre mňa – skvelé. Asi jediné, čo by som tu trochu vytkol – ocenil by som luminiscenčnú vrstvu aj na ručičke rezervy náťahu. Nie je to nevyhnutné, ale bolo by fajn vedieť aj v noci, či korunka nepotrebuje trochu pohnúť.

18.10.2019 - Radim Krčmář
Luminiscencia – A bolo svetlo!

Okolo a okolo, alebo celkový dojem

V prvom rade sú to pekné hodinky. To je síce trochu subjektívne tvrdenie, ale vzhľadom na výber farby ciferníka sa jednoducho hodia ku košeli, vyzerajú slušne s tričkom, no a ak sa venujete potápaniu, určite vás tiež nesklamú. Je síce trochu menší, ako som bol v poslednom čase pod vplyvom módy veľkých hodiniek zvyknutý (priemer 40 mm), ale stále to nie je žiadna tuctovka.

Faktom je, že ma najskôr prekvapila hmotnosť na taký "malý" priemer, ktorá je nejakých 175 gramov. Úprimne však asi po jednom či dvoch dňoch som si začal užívať pocit, že mám na zápästí stále kvalitný kus ocele. No a keď k tomu pripočítam vedomie, že ide o jeden z iba deväťsto vyrobených kusov na celom svete, s unikátnym číslom na dýke, čo znamená, že mám na ruke to, čo nemá nikto iný... Jasné, je to o pocite. Ale život je celý o pocitoch, však? Tak prečo si ho trochu nezpríjemniť tým, že každý deň budem nosiť jedinečný kúsok...

18.10.2022 - Agáta Vřeská
Orient Star fotogaléria – Keď sú jedny krajšie než druhé

28.4.2023 - Agáta Vřeská
Orient Star Avant Garde predstavenie – Nová vlajková loď s kremíkovým kolieskom

17.9.2024 - Jakub Pitucha
Orient Star M42 1964 Titanium predstavenie – V limitovanej edícii a o pár gramov ľahšia