Príbeh značky Perrelet – Avantgarda, ktorá nepatrí histórii

Tagy: O značke | Perrelet | Klasické

Eliška Měrková | 19.2.2025 | 15 MIN

Predstavte si alternatívnu Zem, v ktorej by ľudstvo nevynašlo koleso, kanalizáciu alebo spaľovací motor. Svet by bol zrejme ďaleko barbarskejším miestom na život. A teraz si predstavte, že by Perrelet nevynašiel automatický náťah. O barbarskom hodinkovom svete by sa tu síce baviť nedalo, ale o zotročení každodenným doťahovaním korunky rozhodne áno. V hodinárskom svete je len málo veľkých mužov, o ktorých sa dá povedať, že navždy zmenili a posunuli hranice odboru. Jedným z najvýznamnejších bol práve Perrelet. Ako rovnomenná švajčiarska značka nesie jeho odkaz?

Ako sa to všetko začalo?

Abrahám-Louis Perrelet. Kto by toto meno nepoznal? Muž, ktorý nás vyviedol z otroctva každodenného naťahovania cez korunku. Vynálezca samonáťahu.

Perrelet na vynáleze samonáťahu skutočne pracoval medzi prvými a práve jeho práca bola najúspešnejšia a predovšetkým najslávnejšia. O prvenstvo, ktoré je mu pripisované, sa však v odborných kruhoch špekuluje. Novšie zdroje poukazujú na meno belgického hodinára Huberta Sartona a skutočnosť, že to pravé prvenstvo patrí najpravdepodobnejšie jemu. Titul "vynálezcu samonáťahu" však Perreletovi patrí, či už ho vynašiel prvý, alebo nie.

18.12.2024 - Eliška Měrková
História a cesta automatických hodiniek + 5 NAJ zo súčasnosti

O Perreletovi sa hovorí, že už od mladosti javil známky geniality. A tak bolo veľké šťastie, že sa taká výnimočná myseľ zrodila v správny čas a na správnom mieste. Abraham-Louis Perrelet sa totiž narodil roku 1729 vo švajčiarskom mestečku Le Locle. A prečo je to také dôležité? Povedzme to takto – na to, aby vám vyrástlo to najkvalitnejšie a najlepšie víno, nestačí len dobrá sadenica. Musíte mať dokonalé podmienky: dostatok slnka, dažďa a správnu teplotu, pôda musí byť kvalitná, musí mať dostatok živín a tak ďalej – dokonalé podmienky potom zrodia niečo brilantné.

Perrelet je také Grand Cru svojej doby. Práve v 17. a 18. storočí sa švajčiarsky hodinársky priemysel rozvíjal oveľa rýchlejšie ako napríklad v Anglicku či Francúzsku. Švajčiarske hodinky sa stávali kvalitnejšími, inovatívnejšími a hlavne – bezkonkurenčnejšími.

Švajčiarska hodinárska dielňa (autor neznámy), Zdroj: https://zurichberg.com

Mestá ako Ženeva, La Chaux-de-Fonds alebo práve Le Locle zakladali hodinárske dielne, či už väčšie či menšie, kde sa hodinári špecializovali na pokročilejšie hodinárske techniky, väčšiu odolnosť hodiniek, dlhšiu výdrž strojčeka, lepšiu presnosť... Tieto mestá sa stali centrom svetovej hodinárčiny a svojou činnosťou spôsobovalo doslova revolúciu tohto odvetvia.

11.6.2021 - Eliška Měrková
Príbeh značky Tissot – Inovátori podľa tradície

V čase, keď sa Abraham-Louis narodil, bolo už Švajčiarsko zapísané ako popredný výrobca hodiniek a táto precízna a ušľachtilá profesia sa tu tradične dedila z otca na syna. A presne takto začal aj príbeh značky Perrelet.

Veľkolepá história – Aké boli Perreletove najdôležitejšie vynálezy?

Prvá z verzií, ktorá sa dá dohľadať, je, že Abraham-Louis Perrelet sa narodil v rodine hodinárov. V dielni po dedkovi ho otec zasväcoval do tajov jemnej mechaniky a už od útlej mladosti údajne vynikal vrodeným talentom a výnimočnou trpezlivosťou.

Neskôr sa mu údajne dostalo úspechu, o ktorom mohli iní mladí hodinári len snívať – dostal sa do najslávnejšej hodinárskej dielne tej doby – dielne Abrahama-Louise Bregueta.

Slávny Breguet bol legendou, a keď Perrelet odcestoval za učením do Paríža, jeho ambície boli veľké. A príbeh to bol ako z rozprávky, lebo samotný Breguet čoskoro objavil talent, ktorý sa v rukách Perreleta skrýval. Pod svoje krídla ho vzal na celých 10 rokov, pričom dostával tie najnáročnejšie úlohy. A pretože mal dušu vynálezcu, pracoval na návrhu inovatívnych chronometrických mechanizmov. (Zdroj: perrelet.com)

Automatický strojček z roku 1777. Zdroj: https://waqt.com/

Toto je však len jedna, známejšia verzia príbehu. Iný zdroj tvrdí, že Perreletov otec Daniel bol poľnohospodár a tesár či stolár a mladý Abraham-Louis za svojej mladosti skôr pomáhal rodičom na statku než v nejakej hodinárskej dielni.

Celé sa to však ešte trochu zamotáva. Je totiž možné, že hodinárom sa v 18. storočí hovorilo stolári, pretože ich dielne boli na slnečných pôdach, ktorým sa hovorilo skrine.

Hodinárom sa dal vyučiť okolo 20. roku života a absolvoval pätnásťdňovú prax u istého Princa v Le Locle. U Princa sa toho Perrelet údajne veľa nenaučil (Perrelet bol doslova "rozčarovaný z jeho priemernosti"), a tak začal radšej pracovať samostatne a stal sa sám svojim vlastným majstrom. (Zdroj: Watkins, Richard, "The Origins of Self-Winding Watches, 1773 to 1779", 2013)

Perrelet pri práci. Prameň: Perrelet.

Napriek tomu, že Švajčiarsko tej doby bolo v hodinárskom rozpuku, Perrelet nebol so súčasným náradím spokojný a je známe, že zdokonalil či rovno vynašiel aj zopár vlastných hodinárskych nástrojov. Medzi ne sa radí napríklad spojenie duplexného kroku s valčekovým krokom, vynález stroja na zaguľacovanie hrán či zdokonalenie naťahovacieho mechanizmu.

Tá najdôležitejšia inovácia z pera Perreleta potom prišla až v roku 1777 (v tom čase už mu tiahlo na 50), po rokoch zapáleného experimentovania a neúspešných pokusov – hodinky, ktoré si samé dokázali doťahovať pero pomocou kinetickej energie ruky nositeľa. Hodinky s rotorom, automaty. Vtedy boli ešte samozrejme vreckové...

Hodinky vyrobené spoločnosťou DuBois & Fils, okolo roku 1790. Nápis vo vnútri puzdra ukazuje, že Abram Louis Perrelet navrhol mechanizmus bočného závažia. Zdroj: https://www.watkinsr.id.au/

Na natiahnutie hodiniek na osem dní (podľa záznamov The Geneva Society of Arts z roku 1977) bolo potrebných pätnásť minút chôdze. Hodinky sa údajne tiež veľmi dobre predávali. Tak dobre, že niektoré z týchto hodiniek Perrelet predal okolo roku 1780 Abrahámovi-Louisovi Breguetovi. Ten potom tento mechanizmus s Perreletovým požehnaním ďalej rozvíjal a prišiel s vlastnou verziou konštrukcie. Svoje hodinky Breguet nazval „perpetuelles“, čo je francúzsky výraz pre večných. Nefungovali spoľahlivo a Breguet ich prestal vyrábať okolo roku 1810.

Príbeh o tom, ako vynález majster Breguet pomohol vylepšiť a ako to s automatickým náťahom bolo ďalej, je však na dlhšie rozprávanie:

Práve za automatický náťah sa Perrelet zapísal do histórie a je to vždy prvá veta, ktorú budete počuť, keď sa spýtate na zaujímavosti o značke Perrelet.

Po tomto úspechu, v tom čase už známy majster Perrelet s etablovanou hodinárskou dielňou, len nesedel s rukami v lone. Vynález automatického náťahu sa rozhodol ďalej rozvíjať a po 10 rokoch prišiel s niečím, čo, stavím sa, považuje väčšina až za neskorší vynález – krokomer.

Jeho tzv. pedometrické vreckové hodinky totiž nielenže využívali kroky (a skôr samotný pohyb bokov pri chôdzi), ale aj kroky dokázali spočítať. Na rok 1780? Neuveriteľné. Dáva to ale zmysel, keď si vezmete, že práve v 18. storočí, dobe osvietenstva a rozumu, sa kultúrna pozornosť začala obracať k ľudskému telu a jeho vedeckému poznaniu viac ako kedykoľvek predtým.

Už vtedy sa vedelo, že nedostatok pohybu má škodlivé účinky, vrátane chorobnej korpulentnosti, apoplektických záchvatov (mŕtvica a infarkt), reumy a problémov so spánkom. Anglický lekár Thomas Marryat (1775) napr. uviedol: „Cvičenie je tak nevyhnutné, že bez neho nie je možné zostať dlho bez porúch...". Francis Fuller (1705), anglický lekársky spisovateľ, zase tvrdil, že cvičenie môže vyliečiť niektoré poruchy, a Luigi Cornaro (1763), autor štyroch kníh o tajomstve dlhého života, naznačil, že lieky sú len náhražkou.

Pedometrické hodinky Spencer & Perkins, Londýn, cca 1780. Zdroj: https://www.bonhams.com/

Vyzerá to, že prvý krokomer Perrelet nevymyslel náhodou – podľa toho, že svoje posledné hodinky zostavil ešte v 96 rokoch, čo je dosť aj na pomery dnešnej doby, sa zrejme sám udržoval v dobrej forme.

Perrelet ovplyvnil nielen odbor samotný. Bol tiež inšpiráciou vlastnej rodine – hodinárska štafeta bola úspešne odovzdaná vnukovi Louis-Frédéricovi, ktorý zdedil ako hodinárskeho génia, tak neuveriteľnú zručnosť. Ešte k tomu mal však vlastnú víziu a údajne veľké nadanie pre matematiku, fyziku a astronómiu.

Louis-Frédéric Perrelet si iste myslel, že lepšieho majstra, než bol jeho starý otec, si nemohol želať. Jeho rodina sa ho však navyše rozhodla poslať ešte na vyučenie do Paríža a predovšetkým – do dielne vtedy už starého majstra Bregueta. Verili totiž, že ho čaká veľká budúcnosť... A tak sa aj stalo.

Louis-Frédéric Perrelet. Zdroj: perrelet.com

V roku 1815, keď mal Louis 34 rokov, skonštruoval vlastné Astronomické hodiny (nadväzujúce na prácu Christiaana Huygensa zo 17. storočia, avšak značne ju vylepšujúce), ktoré boli jedny z najpresnejších dostupných hodín používaných na rôzne účely, vrátane navigácie, astronómie a meteorológie.

Astronomické hodiny Louis vystavil na Všeobecnej výstave v Paríži v roku 1823 a vyslúžil si obrovský obdiv a medailu Francúzskej akadémie vied (jedno z najprestížnejších ocenení francúzskej vedy). Jeho sláva potom dosiahla také výšiny, že bol menovaný hodinárom francúzskych kráľov a slúžil údajne po tri kráľovské generácie.

Za viac ako zmienku potom stojí vynález prvého Split second chronografu (patentovaný v roku 1827) či námorné hodinky s meracími prístrojmi.

Split chronograf, duálny alebo aj rattrapante patrí medzi najzložitejšie chronografy s akými sa pri mechanických hodinkách stretneme. Radíme ho medzi „grand complication“, veľké komplikácie.

30.9.2024 - Agáta Vřeská
Komplikácie mechanických hodiniek

Louis-Frédéric získal mnoho medailí a ocenení a vyrobil veľké množstvo hodnotných predmetov, ktoré dodnes ležia v múzeách a súkromných zbierkach ako historický doklad veľkosti mena Perrelet.

Po smrti Louisa-Frédérica v roku 1854 prevzal otcovu firmu jeho syn Louis, ktorý vraj bol aj hodinárom kráľa.

A ako to bolo ďalej? Čierna diera 20. storočia

A ako príbeh pokračoval? Mal Louis Perrelet ďalšieho pokrvného následníka? Bol dom Perrelet zavedenou hodinárskou dielňou a neskôr značkou, ktorá sa rokmi vyvíjala a pretrvala do súčasnosti?

Rada by som povedala, že to tak bolo a ukázala vám napríklad ich prvé náramkové hodinky, prvé závodné chronografy, zábavné sedemdesiatkové výstrelky, ďalšie zaujímavé prvenstvo a nakoniec spôsob, ako sa dostali z quartzovej krízy...

6.12.2022 - Eliška Měrková
Príbeh značky Bulova – História toho, v čom boli prví

Ale bohužiaľ. Či už pátrate akokoľvek, vyzerá to, akoby sa nad menom Perrelet skoro na 170 rokov zľahla zem. A je to, panček, škoda. Ich logo síce reflektuje dôležitý dátum vynálezu samonáťahu 1777, a tento dátum sa tak považuje aj za dobu založenia. S takou monumentálnou tradíciou by sa značka mala radiť medzi jednu zo štyroch najstarších stále fungujúcich hodinárskych spoločností. A rozhodne by nebola tak (relatívne) neznáma a zabúdaná. Celé je to akosi hmlisté.

A pasáž pojednávajúca o tom, čo sa dialo od polovice 19. storočia po koniec 20., tak bude veľmi krátka a vyjadriteľná jediným slovom: Nevieme.

Zjavenie Perreletu a Festina Group

V roku 1995 sa Perrelet vynoril z prepadliská dejín ako nejaký bájny tvor, ktorý čakal na prebudenie. Pre hodinárskych nadšencov a najmä zberateľov, ktorí toto meno veľmi dobre poznali, to muselo pôsobiť ako zjavenie. Odvtedy sa Perrelet zaviazal k dôstojnému pokračovaniu horologického dedičstva mena a predovšetkým – k inováciám. Tak, ako by to urobili ich „praotcovia“.

A pretože vynález samonáťahu je pre históriu značky kľúčový, začal Perrelet svoj obnovený mandát na hodinárskom trhu – ako inak ako – automaty. Ale nie len tak hocijakými. Model mal rotory dokonca dva. Nevšedné, avantgardné riešenie mu potom otvorilo dvere k záujmu širšej skupiny... no, ak nie verejnosti, tak aspoň nadšencov, ktorí o histórii mena doteraz napríklad nepočuli.

Avantgarda (z francúzskeho avant-garde, predvoj) bolo kultúrne hnutie a etapa vo vývoji moderného umenia v prvej pol. 20. storočie. Všeobecne sa však tento termín používa pre niečo inovatívne, prevratné, či neobvykle a invenčne vykonané. Práve súčasná značka Perrelet toto slovo rada používa, keď hovorí o svojich hodinkách.

28.4.2023 - Agáta Vřeská
Orient Star Avant Garde predstavenie – Nová vlajková loď s kremíkovým kolieskom

Na svet teda v roku 1995 prišli hodinky Perrelet Double Rotor.

Zdroj: waqt.com

Perrelet Double Rotor v sebe mali zabudovaný unikátny automatický kaliber P-181 Double Rotor, na ktorom hodinári (a najmä majster Paul Gerber z AHCI) pracovali päť rokov. Z technického hľadiska predstavoval prielom, pretože mechanizmus získaval energiu z dvoch rotorov naraz v dokonalej synchrónii. Navíjanie tak bolo rýchlejšie, stabilnejšie a účinnejšie ako klasický systém. Perrelet si systém nechal patentovať a doteraz patrí medzi najslávnejšie hodinky z ich pera.

Ani taká inovácia však nestačila na to, aby si "nový" Perrelet udržal miesto na trhu. Spoločnosti sa v tom čase začínali spamätávať z quartzovej krízy a konkurencia bola obrovská.

22.8.2023 - Eliška Měrková
História quartzových hodiniek – Kríza alebo revolúcia?

V nasledujúcom desaťročí trpela spoločnosť Perrelet finančnými problémami, ale bojovala všetkými prostriedkami, aby nedošlo k predčasnému zániku – v roku 2004 sa nechala odkúpiť barcelonským zoskupením Festina Group, ktorú doteraz vlastní Miguel Rodriguez.

Miguel Rodriguez pri práci. Zdroj: www.elplural.com

3.6.2019 - Agáta Vřeská
Aká je dnešná Festina?

Festina Group dala Perreletu perspektívu ďalšieho fungovania a možnosť prísť hneď o rok neskôr s celou novou kolekciou. Išlo o edíciu hodiniek vybavených retrográdnym sekundovým mechanizmom a dvojitým paralelným rotorom. Nasledovali hodinky s mesačnou fázou, päťminútový opakovač, chronograf s veľkým dátumom, tourbillon, hodinky s alarmom, GMT a tiež model so skokovými hodinami. A v porovnaní s produkciou v 90. rokoch to bol aj skokový posun.

Swiss Made in-house?

Treba si ale povedať, že hoci je Festina Group španielska, Perrelet si udržal status "Swiss Made" a ich sídlo celých tridsať rokov stojí v Biele. Tiež si zachováva určitú autonómiu a dôraz na historický odkaz. Ich revírom sú automaty (a ich tempo je vražedné ;)). A o quartzy sa nikdy ani nepokúsili.

Zdroj: www.jamesedition.com

3.12.2019 - Veronika Skotnicová
Swiss made, ilúzia o 100% švajčiarskej výrobe

Perrelet pred nástupom do Festíny vždy používal pri bežnej kolekcii základné strojčeky ETA. Vec sa ale mala tak, že Festina Group v roku 2005 kúpila aj holdingovú skupinu STM, čím Perrelet získal väzby na iného švajčiarskeho výrobcu strojčekov, spoločnosť Soprod.

Prečo ale Perrelet tvrdil, že má strojčeky in-house? Rovnako ako je adoptované dieťa oficiálne vaše vlastné, Perrelet si takto adoptoval aj vlastný strojček od Soprodu. Stalo sa tak v roku 2012 - Perrelet sa stáva hrdým otcom kalibru Soprod Alternance 10 (A10), inak pomenovaný ako P-321.

Soprod A10 je alternatívou k ETA 2892-A2. Zdroj: www.watchcrunch.com/

„Dnes, viac ako inokedy, máme možnosť byť produkčne samostatní. To nám dovolí zostať avantgardistom nášho odboru. Všimnite si diverzifikáciu Double Rotor modulov, zrýchlenú vďaka kalibru Alternance 10, míľniku, ktorým spejeme k úplnej nezávislosti,“ hovoril generálny riaditeľ Perreletu Fausto Salvi. (Zdroj: Perrelet)

Kaliber A10 Soprod vyvíjal niekoľko rokov, pričom pozornosť zamerali na optimálnu účinnosť krokového ústrojenstva a vlásku zotrvačky. Má 4Hz frekvenciu, vyrába sa vo veľkom množstve prevedení (napr. trojručkové s dátumovkou, s chronografom, Grande Date atď.) a jeho presnosť dosiahla certifikát COSC (teda +6 -4 s/deň).

21.3.2024 - Eduard Tomas
Chronometre – Čo je certifikácia COSC a stojí za to si za ňu priplatiť?

Patentovaný systém dvojitého rotora bol spolu so strojčekom A10 prvýkrát použitý v hodinkách Perrelet Peripheral Double Rotor. V súčasnej dobe je v hodinkách Perrelet 14 rôznych kalibrov, ktoré sú kompletne vyrobené, zdobené, nastavované a montované priamo vo firme a dokážu si dokonca vyrobiť aj vlastný vlások zotrvačky.

P-331-MH. Zdroj: https://www.jamesedition.com/

V roku 2021 potom Perrelet zmenil svoj prístup k výrobe hodiniek a znovu sa zameral na výskum a vývoj. V rámci reštrukturalizácie značky a opätovného záväzku k inováciám sa jej majiteľ a prezident Miguel Rodriguez rozhodol, že hodinky Perrelet by mali byť vybavené novým automatickým kalibrom – P-331-MH (s COSC certifikátom), ktorý dnes nájdeme v mnohých hodinkách Perrelet.

Zdroj: https://www.jamesedition.com/

"Máme výhodu, že vlastníme niekoľko tovární na výrobu strojčekov a komponentov. V kombinácii s naším prestížnym dedičstvom nás to vyzdvihuje ako jedného z popredných nezávislých výrobcov hodiniek vo Švajčiarsku. Táto konsolidácia výroby pod jednou metaforickou strechou umožňuje spoločnosti Perrelet vytvárať prakticky všetky komponenty strojčeka. Výsledok? Automatický kaliber P-331-MH, 100 % vyrábaný v údolí Jura vo Švajčiarsku." – hovorí M. Rodriguez

Strojček P-331-MH. Zdroj: Perrelet

Extravagantná súčasnosť – Prečo sú Perrelety súčasnou hodinkovou avantgardou?

Kolekcia Turbine

Dôležitý bol pre Perrelet rok 2009, kedy odprezentovali kolekciu Turbine, ktorá sa pre značku stala úplne ikonickou a ktorá v ponuke funguje dodnes. Keď sa totiž v dnešnej dobe povedia Perrelety, stavím sa, že si predstavíte niečo také:

Perrelet Turbine z roku 2009. Zdroj: www.ablogtowatch.com

Kolekcia Turbine vychádzala z pohyblivého dizajnu zavedených hodiniek Double Rotor a očividnú inšpiráciu si brala z turbíny na prúdovom motore. Odtiaľ ten design lopatiek, ktoré sa pri pohybe zápästia roztočia, akoby sa hodinky chystali vzlietnuť. Koncept bol nevšedný, hravý, pokrokový a vyslovene avantgardný.

Zdroj: www.simpleflying.com

Odborník Ariel Adams hovorí: „Kde sa vzal tento bláznivý koncept otáčajúceho sa číselníka? Pre odpoveď sa musíte pozrieť do histórie spoločnosti Perrelet, kedy vyrábala hodinky s dvojitým rotorom kvôli efektivite naťahovania. nie je funkčná, ale evokuje históriu hodiniek s dvojitým rotorom a má význam s ohľadom na animačný zážitok pri pohľade na číselník."

Samotná turbína na hodinkách teda nemá žiadny vplyv na naťahovanie strojčeka. Modely v kolekcii Turbine sa za uplynulé roky príliš nezmenili, okrem toho, že v roku 2013 predstavili model so špeciálne navrhnutým chronografom alebo tourbillonom a v roku 2023 konečne uviedli menšie, 41 mm varianty.

Inak je tu dvanásť titánových lopatiek, ktoré rotujú a imitujú tak turbínu prúdového motora za zvuku prirovnateľnému ku včeliemu roji (samotnému otáčaniu potom napomáhajú ukryté volfrámové závažia v zadnej časti šiestich lopatiek). A všimnite si, že upnutie k remienku či náramku je tu aj špecifické, a náhradný remienok tak bude musieť byť len originál.

19.2.2025 - Igor Kratochvíl
Perrelet Turbine Titanium 41 recenzia – A predsa sa točí!

Nutné ale uznať, že sa dizajnéri s týmto konceptom vedia pohrať, a tak sa za tie roky Turbine ešte neopozerali. Kúpiť si tak môžete hodinky, ktoré vám napríklad doslova zamotajú hlavu.

Alebo dokonca také, ktoré pri pohybe nenápadne odhaľujú erotický motív.

A pokiaľ zavítate priamo na stránku Perrelet, dočítate sa, že vám dokážu vyrobiť aj customizované hodinky vám priamo na mieru a s obrázkom, aký len chcete.

Kolekcia LAB Peripheral

Ako už zaznelo vyššie, v roku 2021 sa Perrelet znovu zameral na výskum a vývoj. Držiac sa hesla "Luxury in movement" vydáva ďalší inovatívny a naskrz avantgardný kúsok – Perrelet LAB 3 Hands.

Pôvodné Turbíny sa do tej doby totiž robili len vo veľkostiach, ktoré priemerným a menším zápästím jednoducho nesedia (47 mm). A ľudia si priali niečo pohodlnejšie. Navyše design turbíny nebol práve najsubtílnejší. A práve tu nastúpili 42mm Perrelet Lab Peripheral.

Hodinky dostali aj nový kaliber P-421. Zdroj: www.fratellowatches.com/

Perrelet s nimi ponúkol ako kompaktnejšie rozmery, tak aj rafinovanejší vzhľad. Netradične poňatý bočný rotor dal vyniknúť pohľadu na automatický strojček pod sklíčkom dynka as pohybom rotora po obvode číselníka sa zachovala aj dizajnová vízia moderného Perreletu.

Kolekcia Weekend

Existuje ešte tretia výrazná kolekcia. Jej výraznosť však spočíva v tom, že príliš výrazná nie je, a práve tým sa nápadne líši od ostatných kolekcií.

Kolekcia Perrelet Weekend 3 Hands bola predstavená v roku 2017 ako protipól extravagantnej a veľkej kolekcii Turbine a so svojím priemerom 39 mm a minimalistickým dizajnom spoločenských hodiniek skutočne vyniká v radoch Perrelet.

O pohyblivý vizuál číselníka sa však aj tak nemusíte obávať – kolekcia zahŕňa aj modely s Open Heart alebo skeletonmi.

19.2.2025 - Jiří Hons
Perrelet Weekend Open Heart recenzia – Srdcová záležitosť

Zaujímavým doplnkom sa stal aj model Perrelet Weekend GMT s nádychom športového štýlu.

Čím sú všetky dnešné Perrelety charakteristické?

Perrelet si nezakladá len na zaujímavých designoch a automatických strojčekoch, ale aj na kvalite materiálov. Oceľ je poctivá chirurgická 316L, ktorú všetci dobre poznáme, av poslednej dobe sa Perrelet púšťa aj do titánu. Čierna farebná úprava, ktorou je časť hodiniek opatrená, potom nie je PVD, ale odolnejšie a drahšie DLC.

11.7.2023 - Matěj Urbaczka
DLC úprava – "Diamantový" kabátik pre hodinky

Prakticky všetky Perrelety majú vodeodolnosť do 50 M (najnovšie Turbíny potom zvýšených 100 M, a nemusíte sa tak báť s nimi vyraziť aj k moru alebo do bazéna). Všetky hodinky bez výnimky majú sklíčko zo zafíru (nezriedka opatrené aj antireflexnou vrstvou). Luminiscenčný náter zaisťuje švajčiarska Super-Luminova.

Záverom

Hodinky Perrelet vzišli z mysle inovátora a rojko a novšia inkarnácia značky sa už 30 rokov snaží ideu udržať a niesť ďalej naprieč časom a peripetiami modernej doby. A musím povedať, že sa im to darí s gráciou, dôstojnosťou, ale aj hravosťou a viditeľným zápalom a láskou k hodinkám.

Ale táto otázka na koniec aj tak musí zaznieť: Je podľa vás Perrelet takmer 250-ročná značka? Alebo v roku 2025 oslávila tridsiatku?

Mohlo by vás ďalej zaujímať:

10.1.2022 - Eliška Měrková
Príbeh značky Mido – Mechanické skvosty inšpirované architektúrou

29.11.2022 - Agáta Vřeská
Príbeh značky Junghans – Značka, ktorú preslávil dlhovlnný signál a Bauhaus

6.8.2024 - Eliška Měrková
Príbeh značky Orient – Japonské "Primky" pre každého