Seiko Presage Honeycomb. Medová recenzia limitovaných "koktejliek"

Tagy: Recenzie | Seiko | Klasické | Tradičné

Agáta Vřeská | 11.3.2020 | 6 MIN

Pri pohľade na číselníky Honeycomb sa vám zatají dych. Precízna šesťhranná štruktúra včelích plástov s kryštalickým efektom, vo farbách špeciálneho koktejlu a s medovo zlatým lemovaním je absolútne kúzelná. Seiko ich ponúka v limitovanej edícii, nešlo teda odolať recenzii a zistiť, či sú dokonalé aj v ďalších aspektoch. (A, ako mám vo zvyku, bude k tomu aj príbeh, tentokrát skutočne medový.)

Než sa dostaneme k tej medovej časti, spomeňme základné parametre modelov. Honeycomb sa ponúka v pánskej veľkosti (40,5 mm) a dámskej (33,8 mm). Číselníky majú vzor včelích plástov v odtieni slonovinovej kosti s nepravidelnou štruktúrou kryštálov. Ľadovú krásu dopĺňajú fasetované oceľové indexy a douphine ručičky. Sekundová ručička zlatej farby má pre koktejlky stály tvar barového miešadla.

Krátké nožičky a výška puzdra do 12 mm z nich činia skvelo nositeľné a bez dohadov patriace medzi spoločenskú kategóriu hodiniek.

Modely sú na tmavohnedom, hladkom teľacom remienku s preklápacou sponou. Pánsky sa dodáva s náhradným koženým remienkom svetlohnedej farby so vzorom, dámsky s bielym. Dajú sa teda veľmi dobre doladiť s ďalšími doplnkami. Seiko tu myslelo na praktickosť a remienky vybavilo systémom quick release, vďaka ktorému sa dajú pohodlne meniť bez potreby ďalšieho náradia.

Strojček je pre oba modely 4R38 s 3Hz frekvenciou a predovšetkým priehľadom na zotrvačku cez open heart. Mnohým možno nebude sedieť guľatý prierez, pretože esteticky nekorešponduje so šesťhranným vzorom na číselníku, a je pravdou, že si viem predstaviť variant bez priehľadu, ako sme boli zvyknutí pri Cocktail Time. Seiko sa však vydalo v ústrety milovníkom vrtenia sa zotrvačky a klapotu kotvy, a môžeme buď vziať a tešiť sa z toho, alebo nechať byť.

Pulzovanie vláska vidíme priehľadom cez spodné viečko. Žiadne zdobenie strojčeka, ani zlatého rotora. Škoda. Pri dámskych modeloch (prečo?!) Seiko nechalo vytlačené svoje „informačné popisky“. Pri pánskom modeli sa tomu vyhlo a vtesnalo ich na oceľovú časť spodného viečka. Áno, áno, chápem, pri dámskych sa mu to tam asi nevošlo, ale priznám sa, že to dosť ruší a navyše sa dajú zahliadnuť aj cez open heart. Som zvedavá, kedy sa toto podarí Seiku vychytať...

Priehľad na strojček väčšieho modelu (vľavo) a menšieho modelu Honeycomb

Sklíčko je minerálne, alebo presnejšie Hardlexové, a aby sa nám tam vošli ručičky, vypuklé. Snáď jediný podstatnejší prvok, ktorý hodinkám chýba k dokonalosti, je za mňa zafír. A to ani nie tak vzhľadom k cene, ktorá sa pohybuje okolo 640 Eur, ale praktickosti. Zvlášť pri sférických sa nedokážem zbaviť obáv, aby sa mi tam po čase neobjavil nejaký ten škrabanček.

S cenou sa naopak súhlasiť dá. Ďalšie koktejlky s podobnými parametrami sú v Presage zhruba o 150 Eur lacnejšie, tu ale máme pred sebou vydarene atypický (a veľmi špecifický) motív, limitovanú edíciu, čo hodnotu taktiež posúva, a náhradný remienok s preklápacou sponou. A spomenula som už, že sú naozaj, naozaj prekrásne?

Hodinky podľa koktejlu

Honeycomb (z angl. výrazu pre včelí plást) patria do elegantného radu Seika Presage, v ktorom Seiko pravidelne predstavuje modely navrhnuté podľa konkrétneho barového koktejlu. Úspech „koktejliek“ je vďaka nádhernému vzhľadu zaručený, zvlášť odkedy ich Seiko uvoľnilo aj pre európsyk trh (viac o tom tu). Ešte cennejšie sú limitované edície, ktoré sa po čase zháňajú len horko-ťažko.

Či to bude aj prípad Honeycomb, môžeme zatiaľ skôr len odhadovať, avšak záujem vzbudili veľký. Pánsky model je v počte 6000 kusov, dámsky len v polovičnom. Asi v Seiku nepredpokladali, že by záujem žien o mechanické hodinky mohol tentokrát poraziť ten mužský. Vzhľadom k jemnému vzhľadu by som však tipovala, že bude Honeycomb sláviť väčší úspech u nežnejšieho pohlavia. Ale nechám sa prekvapiť... Späť k faktom.

Honeycomb bol predstavený v roku 2019, na slovenský trh sa dostal začiatkom roka 2020. Farbou je inšpirovaný rovnomenným koktejlom, ktorý si môžete vychutnať v tokijskom bare Star Bar Ginza. Namiešal ho majiteľ a majster sveta v miešaní koktejlov Hisashi Kishi a má základ vo vodke a mede z projektu Honey Bee Ginza. Rozhodne ale nebol prvý, kto tento med použil, dokonca ani v koktejli.

Ginpachi, projekt, ktorý priviedol včely na strechy Ginzy

Ginza je braná ako luxusná štvrť Tokijskej metropoly. Čo zodpovedá jej charakteru, to zostane a je včlenené do špecifickej atmosféry a prepletenca kultúr, čo nedosiahne kvalít, nenájde tu miesto. V roku 2006 prišiel Tanaka Atsuo s víziou chovať na strechách budov Ginzy včely. Napriek počiatočným pochybnostiam a obavám verejnosti sa projektu podarilo uchytiť sa, získať si ďalších a ďalších nadšencov a počas niekoľkých rokov sa včely stali maskotom Ginzy.

Ginpachi je skratka slov Ginza a včela v japončine.

Tanaka pritom na začiatku o včelárstve nič nevedel, ale v súlade s myšlienkou „pestovať lokálne, jesť lokálne“ veril, že jeho projekt Ginpachi uspeje. Produkcia medu včiel z Ginzy rastie, miestni cukrári z neho robia torty a sladkosti, predávajú sa v luxusných obchodoch a sú vyhľadávané ako obľúbený suvenír. A už pred pár rokmi vznikol z čerstvého medu z miestnich čerešní Ginza Honey Cocktail. Čerešňový med má pre koktejl údajne perfektnú sladkosť. A keď je čerstvý aj štruktúru, a lepšie sa rozpúšťa. Preto je koktejl v tokijskom bare 5517 ponúkaný iba od apríla do júna.

Produkcia medu včelstiev Ginzy sa od založenia projektu v roku 2006 zniekoľkonásobila

Včelie tajomstvo premietnuté do hodiniek

Ginpachi sa stretol s veľkým ohlasom. Stromy čerešní vďaka opeľovaniu začali plodiť čerešne, ozýval sa spev vtákov, ľudia si začali všímať, že príroda je aj v meste. Vzrástol záujem o lokálne pestovanie a súlad človeka s prírodou. A to všetko vlastne vďaka včelám.

Drobné zvieratko, ktorého sa pre žihadlo často bojíme. Pritom včelám sme väčšinou ukradnutí a majú na práci rozhodne lepšie veci než starať sa o nás. Zúčastňujú sa nielen na produkcii medu, ale predovšetkým ovplyvňujú hospodárstvo našej planéty. Čo by sa stalo, ak by včely vymreli?

Podľa Alberta Einsteina, ak vymrú včely, ľudstvo ich prežije len o štyri roky. Známy citát, ktorý sa objavuje často - pritom ho Einstein pravdepodobne nikdy nepovedal. Nič to však nemení na dôležitosti včiel pre náš ekosystém. Opeľujú totiž väčšinu rastlín, nielen okrasných, ale aj hospodárskych plodín. Bez ich pomoci by bola chudobnejšia úroda ovocia a obilovín, v sadoch by bola iba polovica jabĺk, na poliach o tretinu menej repky.

Sú vyznamným a podľa vedcov nenahraditeľným prvkom v biodiverzite prírody. Pritom podľa súčasných odborníkov drasticky vymierajú. Sužujú ich choroby, paraziti a paradoxne aj ľudia svojim prístupom k prírode. V Ginze sa im však darí. Zníženie chemizácie kvôli rastúcemu počtu ľudí s alergiami, blízky park Hibiya a areálcisárskeho paláca robia z tokijskej štvrte ideálne miesto pre Ginpachi.

Kvality medu ocenil i barman a vlastník Star Bar Ginza Hisashi Kishi a znovu vrhol na projekt reflektor, keď v spolupráci so Seikom vznikli podľa koktejlu Honeycomb rovnomenné hodinky. V koktejli ucítite sladkosť medu z Ginzy, vodku a yuzu (citrusový plod, ktorý vzniká krížením citróna a mandarínky). V hodinkách obdivujete japonský strojček, originalitu a štruktúru číselníka.

Mimochodom, vedeli ste, že bunky včelích plástov nezačínajú ako pravidelné šesťuholníky? Vedcom to trvalo, ale prišli na to, ako to včely robia, že vždy vytvoria v podstate dokonalú štruktúru, ktorá je po všetkých stránkach výhodná. Za kúzlom stoja včely, ale aj prírodné zákony. Bunky plástov stavajú na začiatku včely ako kruhové, podľa obrysov vlastných tiel. Teplom, ktoré ich telíčka vyžarujú, sa však vosk rozťahuje a spojuje s vedľajšími bunkami. Vzniká tak bezchybná šachovnica včelích plástov. Ja som to, napríklad, nevedela. Pri pohľade na Honeycomb to už ale nezabudnem.

Zaujímavé zdroje:

• seikowatches.com – Official Seiko presentation
• hodinky-365.sk  – Hodinky Seiko Cocktail Time dobývajú svet
• ginza.jp – Ginza Honey Bee Project
• plus.rozhlas.cz – Jak vznikají šestiúhelníkové včelí plástve