Seiko Shogun recenzia – V jeho prítomnosti sú ostatní tak malí

Tagy: Recenzie | Seiko | Pánske | Klasické | Potápačské

Agáta Vřeská | 12.2.2021 | 7 MIN

V recenziách na prvú generáciu Seiko Shogun sa často objavovala jedna zvláštnosť: Shogun údajne osekal zaujímavosť všetkých zvyšných hodiniek v zbierke majiteľa a pasoval ich na obyčajných pešiakov. Táto zvláštna autorita je cítiť aj pri druhej generácii Seiko Shogun. Ale trh sa za tých desať rokov zmenil. Možno, že už bojovnosť Shogunov nebude stačiť.

Kde sa berú seikárske prezývky?

Korytnačky, Monštrá, Samuraj, Tuniak, Sumo, Arnie… Je známe, že prezývky dávajú hodinkám prevažne fanúšikovia. A je úžasné spätne pozorovať, ako perfektne niekedy odrážajú skutočnú povahu hodiniek. Kde vznikol Shogun? Údajne na svetovo asi najväčšom hodinkárskom fóre Watchuseek.com.

Seiko predstavilo prvé modely s referenciou SBDC007 a 009 v decembri 2008. O pár mesiacov neskôr sa v diskusii objavil príspevok užívateľa Cubbiepants. A v ňom okrem iného aj zdanlivo nevinná veta o tomto modeli: „Considering it´s full battle armor, crisper lines and the fact that it always seems to be under attact, I will be calling it SHOGUN!“ („Vzhľadom k tomu, že je to plné bojové brnenie, ostrejšie línie a vzhľadom k skutočnosti, že vždy vyzerajú, ako by boli pod útokom, nazvem ich SHOGUN! “)

Áno, ostré línie akoby opancierovaného bojovníka pripraveného do boja. Vyzerajú vážne, robustne a ťažko, ale titánový materiál spôsobuje až drastický kontrast s váhou, ktorú očakávate, keď ich len vidíte a nemáte v ruke. Nech už je prezývka akokoľvek (ne)presná, takto sa šíria povesti o legendách a prezývky akoby dodávali na dôležitosti. Ale za tými povesťami musí stáť reálny pôvodca, aj keď u Shogunov sa s tým na začiatku asi úplne nepočítalo.

Pri rozmeroch puzdra 43,5 mm, od oka k oku 51 mm a výške 13,3 mm prekvapí ľahkosť Shogunov na kovovom náramku 121 g. To je asi ako dve kiwi alebo dve stredné vajíčka. Pre porovnanie, King Samuraj váži 204 g, Sumo 188 g.

Pôvodné Shoguny 007/009 boli určené len pre domáci, teda japonský trh. Išlo o certifikovaných potápačov s Hardlexom, titánovým puzdrom a automatickým strojčekom 6R15 s 50 hodinami rezervy chodu. Práve titánové puzdro, ktoré sa v bežnej kolekcii potápačov od Seika moc neobjavuje, bolo jedným z dôvodov, prečo si získali pozornosť. Druhý dôvod je zrejmý: brnenie hodné generála.

Vyššia cena a možno aj ich neurčité zaradenie zrejme prispelo k tomu, že ich Seiko nijak zvlášť nepretláčalo a nechalo ich len pre domáci trh. Aj keď sa pred pár rokmi objavili aj dve limitky (Blue Zimbe a Red Zimbe) a v roku 2015 nová referencia SBDC029 s Prospex označením, ale totožnými parametrami s prvou generáciou.

5.1.2021 - Agáta Vřeská
TOP 6 Seiko prezývok, ktoré každý seikár musí poznať

Druhá generácia feudálnych vojenských vládcov

Druhá generácia Seiko Shogun s referenciami SPB189 Black Shogun a SPB191 White Shogun (na domácom trhu SBDC129 a 131) prišla v roku 2020. A ako už z referencií dokážete odvodiť, vôbec prvýkrát neboli len pre JDM.

Ak by si niekto dal tú prácu, asi by dokázal príchod Shogunov pre celosvetový trh predikovať. Nie je to prvýkrát, kedy Seiko odomklo svoje klenoty pre zvyšok sveta. Vybavíme si napríklad Coctail Time sériu pred pár rokmi alebo Seiko Alpinist niekedy pred rokom. A z obľúbenosti ťažia úplné maximum. Množstvo alternatív, ktoré už stihlo predviesť, je niekedy až zahlcujúce.

23.8.2018 - Vojtěch Pospíšil
Hodinky Seiko Cocktail Time dobývajú svet

Nová generácia ale priniesla aj niekoľko ďalších zmien, predovšetkým v strojčeku a materiáloch, ale ľahko aj v dizajne. A ide o zmeny rozhodne k lepšiemu.

Rovnako ako Seiko Sumo prešli šóguny na novšie 6R35 so 70 hodinami rezervy, stále bežiacich na 21600 polokmitoch za hodinu, s hackingom, dátumom s rýchlym nastavením a ručným náťahom v nultej polohe. Ide o vývojový krok od predošlých 6R15.

Materiálovo sa zmenilo (máš šťastie, Seiko) aj sklíčko, z Hardlexu prešlo na zafír s antireflexnou úpravou. Nový je aj kyklop nad dátumovkou, s ktorým sa u Seika stretávame v poslednom roku až moc často. Ale osobne mi šošovka vyhovuje, dizajnovo aj funkčne.

Vložka lunety je konečne titánová, čo ju zachráni od zbytočných škriabancov. Obzvlášť black verzia s lunetou s tmavobronzovým odtieňom spôsobuje až magickú príťažlivosť.

Sklíčko je zafírové s AR, výrazne vrúbkovaná luneta nesie bicolórnu vložku v dosť zaujímavom odtieni.

Najväčší rozdiel medzi papierovými špecifikáciami a hodinkami naživo, čo som kedy videla

Seiko Shogun mali a stále majú zvláštne postavenie. Aj preto je tak ťažké ich doceniť, pokiaľ sa pozrieme len na parametre. Na papieri sa totiž naozaj moc nelíšia od Seiko Sumo – ako pôvodné SBDC007, tak dnešné SBD189/191 majú porovnateľný strojček, robustnosť a potápačské normy.

Tak prečo za ne dávať takmer raz toľko? Za titánové puzdro? Skosené hrany?

Sumo sú samy o sebe veľmi dobre postavené hodinky. Čoby pomyselný medzičlánok medzi základnou kolekciou potápok zahŕňajúcou korytnačky či samurajov a vyššími MM modelmi ponúka Sumo perfektné vyváženie a vlastnosti za dané peniaze. U šógunov je potrebné hľadať ich skrytú povahu. A v katalógu ani na fotkách ju podľa mňa nenájdete.

Zdá sa, že Seiko si začína uvedomovať dôležitosť titánového materiálu aj v dostupnejších vodách, než sú Astrony. V základnom quartzovom rade sa začínajú objavovať modely, ktoré už poznáme, ale po novom sú v titánovom prevedení. Žeby sa Seiko snažilo dohnať Citizen?

Nie, že by Seiko nevedelo pracovať s titánom, vie to moc dobre, ale len keď sa mu chce. Zatiaľ čo Citizen zvláda vyrobiť super titánové hodinky za pomerne nízke ceny a v prvotriednej kvalite, Seiko si to nechávalo pre svoje najdrahšie modely. Možno, že aj u Seika začína titánová éra.

Shoguny boli pred viac ako desiatimi rokmi jednou z prvých lastovičiek a teraz ich tu máme znovu a musíme hodnotiť ich úroveň spracovania a schopnosť Seika spracovať titán na najvyššej úrovni.

A tá je: brilantná. V každom zákutí, v každej krivke proste brilantná. Prevažná časť puzdra je v kartáčovanej úprave a len občas nájdete do dokonalého lesku dotiahnuté linky. Seiko upravuje titán svojou metódou super-hard coating (niekedy tiež nazývanou ako DiaShield). Táto finálna úprava je na prvý pohľad neviditeľný predel, ktorý stojí medzi obyčajnými titánovými hodinkami a hodinkami typu Seiko alebo Citizen Super Titanium s Duratec úpravou.

U titánu je zásadné, akú povrchovú úpravu výrobca dokáže hodinkám zaistiť. U Seiko Shogun je to Super-Hard coating, chrániaca pred poškriabaním takmer dokonale.

Podľa doterajších skúseností majiteľov požičiava diashieldová úprava hodinkám až magickú schopnosť odolať poškriabaniu a zachovávajú si vďaka tomu príznačnú japonskú dlhovekosť.

Práve precízne spracovanie, finálna povrchová úprava a rezistencia titánu sú atribúty, za ktoré si musíte chcieť priplatiť.

Titánový náramok u Black Shogun je v matnej úprave, len okraje leštené. Pri spone nájdeme potápačskú extenziu.

Pozornosť pri stretnutí so šógunom venujte aj lunete. Jej trojuholníkové výrezy z nej robia praktický nástroj pre manipuláciu. Ako už som si zvykla u titánových potápok od Citizenu, je rotácia pomerne ľahká, zvláštne ľahká na to, na čo sme u Seika zvyknutí. Stále ale plynulá v 120 otočeniach s príjemným pocitom a nutné podotknúť, že nie je cítiť žiadne pruženie medzi lunetou a puzdrom ako u japonského konkurenta. Kľúčový dotyk tomu dodáva spomínaná vložka lunety, rozdelená na dôležitejších 15 minút, a farebne oddelený zvyšok minútovej stupnice.

A samozrejme číselník, najvyzývavejší atribút hodiniek. U šógunov je cítiť až posvätná vážnosť a disciplinovanosť. Aj keď tvary ručičiek a zmena na obeliskové indexy trochu pripomína ranejšie generácie Seiko Monštier, hrozivosť šógunov vychádza odniekiaľ z hĺbky. A to je ešte hrozivejšie.

Žiadny sunburst, alebo výrazné farby. Nič, čím oklamať rozum v jeho dizajnovej analýze. Len matný povrch, nenápadný, zato podmanivý.

Číselníky sú matné, ručičky napol leštené, napol kartáčované.

Konečný zásek do vášho rozhodovacieho procesu ale učinia tie ostro vysekané línie puzdra, ktoré stáli za zrodom Shogunov. Nie sú to ani samurajovia, ani staršie modely radu SARB. Je to japonský zmysel pre detail a konštrukciu, na ktorú sú Švajčiari málo odvážni. A aj tak na ruke sedia ako skutočný vládca. Sebaisto, bez zaváhania. S ľahkosťou titánu, ktorej je ľahké podľahnúť.

Shoguni sú bojovníci. Nemajú žiariť na celé okolie. Len tenké leštené linky prezradia, že sa pozeráme na perfektne opracovanú zbroj.

Záver

Mám pocit, že celá dnešná recenzia bola o hľadaní synoným, ktorými vystihnúť Seiko Shogun. Ich jedinečnosť v dizajnovej, minimálne u Seika stále ešte aj materiálovej rovine sa dá opísať slovami, a možno sa mi to aj trochu podarilo. Ale ich osobitosť sprostredkovať nedokážem, aj keby som popísala ďalších niekoľko strán.

Ale začínam chápať, čo mysleli autori recenzií, keď písali, že akonáhle Shogun prišiel do ich zbierky, ostatní obľúbenci sa naraz zdali tak ničotní.

Kde hľadať alternatívy? Skutočných potápok v titáne je stále ako šafránu, ale doba sa mení a japonská produkcia ukazuje, že už jej to s týmto žiadaným ľahučkým materiálom ide. Ako prvá sa ponúka konkurencia u suseda Citizen, ale môžete sa smelo vydať aj ďalej, do vôd Certiny alebo Mida. S budgetom na Shoguny máte už slušný výber. Ale vládnuť môže len jeden.

29.6.2022 - Eliška Měrková
VŠETKO NA TÉMU: Luminiscencia – Súboj medzi značkami