Reportáž z jubilejného ročníka veľtrhu SEW 2024

Tagy: Správy | Dámske | Detské | Pánske | Klasické

Eduard Tomas | 27.11.2024 | 5 MIN

V piatok 22. a v sobotu 23. novembra sa v pražskom paláci Žofín uskutočnilo 10. pokračovanie najväčšieho hodinárskeho podujatia v krajine. Slovanský ostrov v centre mesta opäť hostil tisíce milovníkov hodiniek z celého sveta a viac ako 50 značiek. Ako vždy som nemohol chýbať ani ja a ponúkam vám očitého svedka Salónu výnimočných hodiniek 2024. Kto potešil a kto sklamal? Čo (ne)zopakovať? A prečo ísť o rok znova?

Tento rok lámal rekordy

Hoci ma v posledných rokoch trápia zväčša pesimistické pocity o budúcnosti veľkých halových podujatí a minulý rok som dokonca hovoril o SEW ako o vyhasínajúcej hviezdnej oblohe, čísla hovoria inak.

Viac ako 1500 hodiniek na jednom mieste od doteraz najvyššieho počtu výrobcov – to je úspech. Pravdaže, o kvalite niektorých vystavovateľov sa dá polemizovať. Po roku 2020, keď sa veľtrh nekonal, nastal trochu odliv velikánov a nadobudol som pocit, že sa organizátori možno snažia umelo nafúknuť čísla prostredníctvom menej známych výrobcov. Teraz sa však niektorí veľkí hráči vracajú a verím, že ťažké roky SEW sú, dúfam, za nami.

Nekorunovaným kráľom tohto ročníka je podľa môjho názoru spoločnosť Koscom, pretože keď som spomínal návrat známych mien, mnohé z nich boli zastúpené práve týmto predajcom. Po prvýkrát tak mohli návštevníci vidieť v jednej vitríne viacero kandidátov na ocenenie Hodinky roka. A hoci som si po prestávke opäť rád vyskúšal na svojom zápästí napríklad kúsok od H. Moser & Cie. alebo od Grand Seika, bol by som zdržanlivý, keby sa pozornosť presunula z výrobcov na predajcov.

Hoci ide o predajnú výstavu, práve charakter expozície jednotlivých výrobcov s vlastnými stanovišťami ju odlišuje od návštevy butiku. Pomyselnú korunu v podobe ceny však dostala na hlavu spoločnosť Czapek a jej svieži dúšok vody v podobe hodiniek Promenade Goutte D'Eau, za ktoré ju prevzal Xavier de Roquemaurel, generálny riaditeľ spoločnosti.

Známe prostredie a staré dojmy

Celková atmosféra, s ktorou toto podujatie nikdy nemalo problém, bola ešte lepšia ako naposledy. Už keď vchádzam do impozantného areálu neorenesančného paláca a otáčam hlavu k zdobenému stropu, kútiky pier sa mi spontánne roztvoria.

O hudobný zážitok sa tentoraz postaral český výrobca klavírov Petrof, pričom klavír tento rok sprevádzal živý saxofón. VIP spoločenský večer mi okrem ponuky nápojov a malého občerstvenia dáva dobrú príležitosť osobne a podrobne sa porozprávať so zástupcami vystavovateľov, z ktorých väčšinou srší záujem o danú oblasť, ale niekedy sú pochopiteľne unavení.

Na podujatí nemohla chýbať ani spoločnosť Hodinky-365, ktorá z Ostravy vyslala početný a schopný tím a na veľtrhu si upevnila povesť spoľahlivého zástupcu japonského Orient Star. V ich vlastných radoch panovala najlepšia nálada (čo ma neprekvapilo), ale personál všetkých účastníkov a samotných organizátorov si zaslúži pochvalu ako maximálne profesionálny a priateľský.

Tento rok sa o titul uchádzali Orient Star Classic F7 M45 Automatic Moon Phase, ktoré vyvolali veľké nadšenie zákazníkov.

28.11.2023 - Agáta Vřeská
Orient Star Classic Moon Phase F7 M45 recenzia – Tisíce hviezd z japonskej Akity

V predvečer podujatia tím Hodinky-365 vyspovedal aj odborného garanta celej výstavy Igora Sirotu. Okrem najzaujímavejších hodiniek SEW diskutovali najmä na tému automatického naťahovania a na rad prišla aj užitočnosť naťahovačov a vodotesnosť. V priebehu pán Sirota odhalil zaujímavé poklady zo svojej zbierky.

Potešil ma už spomínaný matador SEW menom Czapek. Je sympatické, keď značka vyšle svojich popredných zástupcov, o to viac, keď aj katalóg hodinového domu stojí za to a oni zástupcovia ochotne hovoria o vystavených kúskoch.

Okrem toho vládla príjemná atmosféra u všetkých značiek zastúpených hodinárstvom Beny. Navyše oceňujem snahu o oddelenie jednotlivých značiek v porovnaní s Koscom.

Vyzdvihnem predovšetkým značku Bell & Ross. Výrobca, ktorý zvyčajne nie je mojou šálkou kávy, navrhol do súťaže model BR-X5 Blue Lum s luminiscenčným puzdrom. Chválim originalitu, ktorá je navyše (relatívne) cenovo dostupná.

V neposlednom rade musím povedať, že ma stále neomrzel trend výrazných farieb ciferníkov, čoho dôkazom je kúsok z produkcie Maurice Lacroix s názvom AIKON Automatic Titanium Chronograph v jedovatej fialovej farbe, zatiaľ čo zelenú v štýle britských pretekov predviedla americká spoločnosť Vulcain na modeli Chronograph 70's - Green.

Samozrejme, nechýbala ani plejáda domácich značiek. Po dlhom čase som si obľúbil Primu. Či už išlo o modernú interpretáciu modelu Spartak, alebo rovno krémové hodinky inšpirované Bedřichom Smetanom a Litomyšľou, všetko bolo výborné. Len tie ceny...

Robot, na ktorého nový názov sme si už zvykli, bol trochu sklamaním. Páči sa mi návrat dámskeho modelu IDA, ale bohužiaľ mám pocit, že tento rok bol pre výrobcu vo všeobecnosti skôr rokom návratov než inovácií. Prokop & Brož neprekvapil svojou konzistentnou kvalitou, ale nevadilo by mi ani trochu inovácií. Spolu s Biatecom prišli do Prahy aj slovenskí kolegovia.

Keď som spomínal našich výrobcov, nesmieme zabudnúť na českých nezávislých hodinárov. Bol medzi nimi aj Ondřej Berkus, minuloročný víťaz ankety Hodinky roka. Tento rok síce nevyhral, ale aspoň opäť ukázal, ako má vyzerať haute horlogerie. Nechýbal ani Luděk Seryn, ktorý je členom prestížneho združenia AHCI a na SEW priniesol svoj nový výtvor s názvom Adam Rotation. Podľa jeho slov naň padlo vyše úctyhodných 350 gramov platiny.

Sprievodný program ma veľmi nenadchol, a to až tak, že som sa tento rok nezúčastnil ani na jednej prednáške. Neviem, či to bolo nedostatočnou propagáciou alebo len témami, ktoré neboli dostatočne zaujímavé, ale v obmedzenom čase, ktorý som na výstave mal, som nenašiel motiváciu ukrajovať z nejakej nie príliš atraktívnej prednášky na úkor samotnej výstavy. Možno keby sa vymyslela nová koncepcia, v ktorej by sa prednášky nekonali v úplne inej časti budovy ako výstava, a prehodnotila by sa ich forma, písal by sa iný príbeh.

Sám som teoreticky uvažoval o trojdňovej SEW, kde by bol jeden celý deň venovaný prednáškam a podobne. Nemusel by sa ani konať vo veľkej sále paláca Žofín, ale možno v súčasných priestoroch za predpokladu, že by program vôbec nekolidoval s výstavou. Otázkou je rentabilita takéhoto nápadu, kde sa obávam, že by sme narazili na finančné komplikácie.

Závěrem: S kým se potkám na SEWu příště?

Som zvedavý, kedy si prestanem klásť túto rečnícku otázku. SEW je výnimočné stretnutie ľudí s láskou k hodinkám, ktoré nielenže nemá v strednej Európe obdobu, ale ani v dohľadnej budúcnosti nebude mať. Takže sa určite plánujem zúčastniť a vrelo to odporúčam aj všetkým ostatným. Aj keď ste váhali a tento rok ste neprišli, alebo ste odchádzali sklamaní, dajte SEW 2025 šancu. Výstava má svoje chyby, ale trajektória jej vývoja sa, dúfam, obrátila a predpovedám jej úspešnú budúcnosť.

Vox populi, vox Dei – veľtrh túto zásadu potvrdzuje. Vysoká návštevnosť ho vzkriesila po ťažkých časoch krízy na začiatku tohto desaťročia a hlas ľudu môže byť aj hlasom potenciálnej zmeny. Dúfam, že ich budem môcť byť svedkom, a teším sa na všetkých Chronomanov na budúcoročnom SEW.

Zdroje fotografií: súkromný archív autora článku, fotografie Hodinky 365, fotografie výrobcu Prim, fotografie webovej stránky SEW