Zahmlené sklíčko hodiniek: Problém alebo bežný jav?

Tagy: Technológie a pojmy

Agáta Vřeská | 22.2.2021 | 7 MIN

Zahmlené sklíčko je, bohužiaľ, častý problém, a to aj u hodiniek s vysokou vodeodolnosťou. Je to normálny jav alebo to znamená, že hodinky netesnia, ako by mali? A predovšetkým – čo sa s tým dá robiť?

Možno sa vám už tiež stalo, že sa na vnútornej strane sklíčka vašich hodiniek objavila drobná hmla. Skôr ľahký opar než veľké kvapky vody. Nemuseli ste s nimi byť ani vo vode, stačilo prejsť z tepla do zimy alebo naopak a na pár sekúnd až minút ste na hodinkách nevideli vôbec nič.

Našťastie, vo väčšine prípadov nie je dôvod na paniku. Ide o bežný jav, a táto kondenzácia na sklíčku hodinky nijako nepoškodzuje.

Napriek tomu to vie naštvať. A tak je dobré vedieť, prečo k tomu dochádza, čo sa s tým dá robiť a kedy už nejde o kondenzáciu, ale smutný fakt, že ste si hodinky niekde utopili...

V hodinkách je vlhkosť. Ide skôr o to, koľko

Je dôležité si uvedomiť, že v hodinkách je prirodzená vlhkosť. Či už percentuálne väčšia či menšia, nejaká tam vždy je. Najčastejšie sa tam dostane počas uzatvárania hodiniek v továrni. Preto skutočne veľmi záleží na tom, pri akej (tzv. relatívnej) vlhkosti vzduchu sa hodinky uzatvárajú.

U renomovaných značiek môžeme veriť, alebo aspoň dúfať, že je táto vlhkosť strážená, ale výrobcovia tento údaj bežne neuvádzajú.

Vlhkosť sa do hodiniek navyše vie dostať aj neskôr. Napr. cez tesnenie pri vytiahnutej korunke (áno, pomaly, ale iste, pretože bežné gumové tesnenie nie je vzduchotesné), alebo počas servisovania, napríklad pri výmene batérií a pod.

Prečo k oroseniu dochádza?

Už teda vieme, že nejaké percento vlhkosti teda v hodinkách je. A tým pádom sa dá prakticky vždy vyvolať kondenzácia. Čo krásne dokazuje primitívny test: hodinky ľahko zahrejeme (neprehrejeme) a položíme na sklíčko kocku ľadu. Rýchle ochladenie skla spôsobí, že sa na vnútornej strane začne kondenzovať voda. Akonáhle sa teplota sklíčka vyrovná s okolitou teplotou, opar zmizne.

Ku kondenzácii môže za určitých podmienok dôjsť vždy, a to bez ohľadu na stupeň vodeodolnosti hodiniek. Nejde totiž ani tak o to, ako veľmi sú hodinky chránené proti prieniku vody zvonku, ale o to, koľko rozptýlenej vodnej pary je vo vnútri. A čím viac jej tam je, tým nižší pokles teploty stačí, aby prebytočná voda kondenzovala.

Táto zákonitosť súvisí s tzv. rosným bodom. Viac si o ňom povieme nižšie, ale ak vám stačí všeobecnejšie vysvetlenie, je to celkom jednoduché: vo vzduchu za určitej teploty môže byť len určité množstvo vodnej pary. Čím viac klesá teplota, tým menej pary dokáže vzduch udržať a prebytočná voda sa musí niekde prejaviť: začne kondenzovať. Vzhľadom k materiálu je na túto zmenu najnáchylnejšie sklíčko, a preto sa opar prejaví práve tu.

Čo u hodiniek ovplyvňuje zahmlievanie?

Pri akej teplote sa hodinky orosia ovplyvňuje hneď niekoľko vecí. Tou hlavnou je samozrejme množstvo vlhkosti, ktorá je v hodinkách. Čím viac vlhkosti sa do hodiniek (či už počas uzatvárania či inak) dostane, tým náchylnejšie na orosenie budú.

Orosovanie hodiniek ovplyvňuje aj konštrukcia hodiniek, vrátane veľkosti puzdra, materiálov a tesnenia. Platí praxou overené pravidlo, že čím väčšie puzdro hodiniek (resp. priestor v hodinkách), tým sú náchylnejšie k oroseniu (pretože tam býva viac vlhkosti).

Príklady orosenia z bežného života

Kedy k oroseniu hodiniek dochádza: najčastejšie v lete, keď sa na slnku silno nahrejú a pri kontakte napríklad so studenou vodou dochádza k prudkej zmene teploty. K silnému nahriatiu hodiniek dochádza nielen na pláži, ale napríklad pri riadení auta a pod., o niečo náchylnejšie sú potom hodinky s čiernym číselníkom. Rovnaký princíp platí aj v zime, keď sú hodinky naopak v silnom chlade a pri prechode do teplej miestnosti dôjde k prudkej zmene teplôt.

Podobný jav ale poznáme aj z iných situácií. Napríklad majitelia okuliarov iste zažili, že keď v zime vonku panujú mínusové teploty, po príchode do vyhriatej miestnosti sa okuliare zahmlia. A rovnaké je to aj s pohárom piva. Vychladené pivo ochladzuje pohár, ale z vonkajšej strany pôsobí okolitá teplota. Poháre sa preto orosia, presnejšie sa skondenzuje voda zo vzduchu. Orosenie zmizne, akonáhle sa teplota pohára a okolitého vzduchu vyrovná. Ale to sa asi pri pive stane málokomu...

Iným príkladom z praxe môže byť okno v zime. Ak teplota skla klesne pod rosný bod, skondenzuje sa vlhkosť z miestnosti na skle. Rovnaké je to aj v kúpeľni, kedy napr. zrkadlo je chladnejšie ako teplota v miestnosti (zvýšená teplom vody) a vlhkosť vzduchu (ktorej je tam v tej chvíli požehnane) sa skondenzuje. Akonáhle sa teplota vyrovná, orosenie zmizne.

Vinníkom je rosný bod

Ak chceme lepšie pochopiť prírodný jav zahmlievania sklíčok hodiniek, musíme pochopiť základný pojem, a to rosný bod (a s ním spojené pojmy absolútna vlhkosť a relatívna vlhkosť).

Vo vzduchu určitej teploty môže byť len určité množstvo vodnej pary (pri 100% hovoríme o absolútnej vlhkosti). Chladnejší vzduch udrží menšie percento tejto pary, a preto prebytočná voda skondenzuje. Teplota, pri ktorej k tomu dôjde, sa nazýva rosný bod. Inými slovami: rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami. Aby došlo k zahmleniu, teda kondenzácii tejto vodnej pary, musí teplota klesnúť pod rosný bod.

Teplota rosného bodu sa ale líši, a to v závislosti na množstvo vodnej pary vo vzduchu, relatívnej vlhkosti. Teda: čím viac vlhkosti vo vzduchu je, tým vyššia teplota stačí, aby došlo ku kondenzácii. A naopak, ak je vo vzduchu málo vlhkosti, ku kondenzácii dôjde až pri oveľa nižšej teplote.

Ak by sme teda mali uzavretý priestor s nulovou vlhkosťou, ku kondenzácii nedôjde. Ale opäť naopak, pokiaľ je v priestore i sebemenšia vlhkosť, pri dostatočnom poklese teploty ku kondenzácii dôjde.

Prevedené na situáciu s hodinkami: akonáhle teplota sklíčka dosiahne rosného bodu, začne na ňom kondenzovať vlhkosť, ktorá už je prítomná v hodinkách. Nejde teda o vodu zvonku, ale o vodu, ktorá bola rozptýlená v hodinkách a teraz sa vplyvom prudkej zmeny teploty skondenzovala.

Kedy hodinky dosiahnu tohto rosného bodu závisí od množstva tejto vodnej pary (relatívnej vlhkosti) v hodinkách. Teda, čím viac vlhkosti v hodinkách je, tým menší pokles teploty stačí, aby došlo k zahmleniu. Preto sa niektoré hodinky začnú zahmlievať pri 0 °C, a niektoré sa nezahmlia ani pri -10 °C.

Testovanie hodiniek na kondenzáciu

Možno vám napadlo, prečo výrobcovia hodinky, keď opúšťajú továreň, na kondenzáciu netestujú. Svojím spôsobom testujú. Hodinky totiž v rámci normy ISO 22810 (u potápačských ISO 6425) prechádzajú testom kondenzácie. Ten je stanovený nasledovne:

1. Hodinky sa zahrejú na teplej doske na teplotu 40-45 °C.
2. Na sklíčko sa kvapne kvapka vody s teplotou 18-25 °C.
3. Po 1 minúte sa kvapka suchou handričkou zotrie.
4. Ak sa objaví na vnútornej strane sklíčka kondenzácia, hodinky skúškou neprešli.

Je zrejmé, že test nie je príliš náročný a väčšina hodiniek nebude mať problém testom kondenzácie prejsť. Výrobcovia potom bežne v záručných listoch uvádzajú, že hodinky nemáme vystavovať prudkým zmenám teplôt. V reálnom živote, a zvlášť v našich zemepisných končinách, sa ale občas prudkej zmene teplôt vyhnúť nedá. A tak je zahmlenie na svete.

Ako sa zbaviť orosenia

Bežné zahmlenie zmizne po pár sekundách či minútach, v závislosti od podmienok. Pomôcť tomu môžete tak, že hodinky dáte na teplé miesto, aby ste urýchlili odparovanie.

Známy je aj trik s povytiahnutou korunkou, problém je, že novšie kvalitné tesnenie korunky bude brániť dostať sa vlhkosti von. Čo je vlastne dobrá správa, pretože chránia aj v opačnom smere. Ak ste domáci kutil, môžete hodinky doma otvoriť a ľahko ich zahriať fénom (lepšie je držať hodinky v ruke, nech ich neprehrejete). Je to ale na vlastné nebezpečenstvo a určite neodporúčam otvárať hodinky, ktorým stále beží záruka.

Niektoré značky sklíčka opatrujú aj špeciálnou emulziou proti zahmlievaniu, hlavne u potápačských hodiniek. Dá sa zohnať aj u optikov, kde sa používa na rovnaký problém u okuliarov. S týmto krokom ale nemám žiaľ v praxi žiadne skúsenosti, ak vy áno, píšte do komentárov :).

Zahmlené hodinky a servis

Ak zahmlenie nemizne, alebo už to nie je ani tak zahmlenie, ako skôr veľké kvapky vody, je dobré hodinky poslať do servisu.

Prvé, čo servis či hodinár urobí je test vodeodolnosti, najčastejšie tzv. tlakovou skúškou. Ak zistí, že hodinky držia požadovanú vodeodolnosť, otvorí ich a vysuší. Osvedčilo sa ich ešte za tepla a ideálne v miestnosti s nízkou vlhkosťou vzduchu (vieme prečo) uzavrieť a znovu sa testuje ich vodeodolnosť.

To ale ešte neznamená, že je po probléme a hodinky sa prestanú zahmlievať úplne. Pravdepodobne sa tým len znížilo množstvo vlhkosti v hodinkách a skôr, ale snáď neskôr, budete proces musieť opakovať. S problémom zahmlenia sklíčka sa môžeme stretnúť u všetkých typov hodiniek, mechanických i elektronických. Výnimkou nie sú ani SmartWatch. Napokon napr. Garmin problém zahmlievania popísal na svojom webe.

Zahmlenie sklíčka vplyvom tohto prírodného javu nie je obvykle dôvodom pre uznanie reklamácie, ale servisy často vykonajú vysušenie a kontrolu zadarmo. Niečo iné je, ak servis zistí, že do hodiniek sa dostala voda, ktorá už s bežnou kondenzáciou nesúvisí, ale hodinky napriek tomu držia vodeodolnosť ako majú. Potom to znamená, že sa s nimi zaobchádzalo inak, než ako výrobca odporúča, napr. Sa zabudla dotiahnuť korunka počas plávania. Pokiaľ došlo vlastným zapríčinením k nejakému poškodeniu, náklady zvyčajne zasiahnu vašu peňaženku.